Ako žili Germáni?

Začiatkom novembra sme v Ponitrianskom múzeu v Nitre sprístupnili novú výstavu Germáni a ich kultúra, ktorá približuje návštevníkovi spoločenstvá žijúce na našom území v počiatočných storočiach nášho letopočtu. Na príklade archeologickej lokality v Nitre-Párovských Hájoch sme sa pokúsili podať základné informácie o živote menej známej populácie, ktorá tu existovala, bola a zostala neoddeliteľnou súčasťou našej histórie.

Kto vlastne boli tí Germáni? Kde sa u nás vzali? Ako žili a čím sa zapísali do histórie našej krajiny?

Dnes vieme, že dejiny Germánov sa odohrávali zväčša pred zrakmi Rímskej ríše. Rimania za vlády cisára Augusta posunuli hranice impéria k strednému Dunaju a prekročili Rýn, čím dali jasne najavo svoje mocenské i ekonomické záujmy. O Germánoch je známe len to, čo zaznamenali rímski dejepisci, ale aj obchodníci, či vojaci. Susedstvo Rimanov a Germánov na strednom Dunaji aj na Rýne podnietilo rímskych autorov zaujímať sa dôkladnejšie o svojich nebezpečných susedov. Tak sa v dielach Publia Cornelia Tacita, ktorý zosumarizoval dovtedajšie poznatky a správy o Germánoch, objavili údaje o Germánoch – Kvádoch, ktorých lokalizoval na našom území. Opisoval aj ich mravy a zvyky a postoj Rimanov k týmto „barbarským národom“.

Pravlasťou Germánov bola južná Škandinávia, Dánsko a sever Nemecka. Nikdy neboli jednotným národom, nikdy nevytvorili spoločný štát. Spoločným pojmom „Germáni“ označovali antickí autori obyvateľov severnej a strednej Európy, rôzne kmene žijúce v priestore medzi Rýnom, Dunajom a Vislou. Pre vzdelaných Grékov a Rimanov boli a zostali len barbarmi.

Okolo zmeny letopočtov rozpínavosť Rímskej ríše dosiahla Dunaj, ktorý sa stal jej severnou hranicou a súčasne od jeho stredného toku k nám prenikali germánske kmene. Na juhozápadnom Slovensku sa usadili spomínaní Kvádi, na Morave a v Dolnom Rakúsku to boli Markomani. Kontakty barbarského a antického sveta na oboch brehoch Dunaja mali rozličné podoby. Vazalská závislosť Germánov na rímskom impériu spôsobovala občasné nepokoje a konflikty, ale k vážnejším stretom došlo až v 2. storočí za vlády cisára Marca Aurélia (161-180), keď prepukli tzv. markomanské vojny. Počas nich Rimania niekoľkokrát prenikli do krajiny Kvádov a po viacerých vojnových výpravách napokon Germánov a ich spojencov Sarmatov porazili. Zadunajskí Germáni aj po uzavretí mieru v roku 180 naďalej ohrozovali stabilitu Ríma občasnými aj intenzívnejšími útokmi. Hlboká hospodárska a sociálna kríza impéria, ako aj tlak vzdialenejších germánskych kmeňov viedli k zániku rímskej moci na strednom Dunaji a pádu Rímskej ríše (476). Z tohto konfliktu napokon víťazne vyšli Germáni, ktorí sa stali pánmi Podunajska.

Správy antických autorov o území a obyvateľoch dnešného Slovenska v dobe rímskej sú málovravné. Rimania im venovali pozornosť len v čase, keď sa tu odohrávali významné vojensko-politické udalosti, menej v mierových časoch. Detaily dejín krajiny a jej populácie zostali pre nás tajomstvom. Rovnako vieme z písomných prameňov len približne rekonštruovať sociálny, kultúrny a náboženský život Germánov. Na druhej strane, bez antických prameňov by sme nevedeli čo sa pred viac ako dvetisíc rokmi odohrávalo na našom území, prečo udalosti prebiehali tak, ako prebiehali a do čoho vyústili. V tomto smere majú veľký význam archeologické pramene – archeologické lokality – osady, pohrebiská a samotné artefakty – pamiatky, ktoré tu ľudia po sebe zanechali. Vďaka ním vieme lepšie rekonštruovať bežný život germánskeho obyvateľstva, spôsob ich bývania a obživy. Dokážeme rekonštruovať ich odev, poznáme najobľúbenejšie ozdoby a šperky, ktorými sa zdobili a nástroje aj zbrane, ktoré používali. Máme informácie o spoločenských pomeroch a náboženských zvykoch.

Vďaka archeologickým prameňom sa dozvedáme, že Germáni zakladali svoje osady v blízkosti vodných zdrojov, riek a potokov, na úrodných pôdach a v blízkosti pastvín. Z toho plynie, že ich zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, venovali sa aj lovu. Stavali dva druhy príbytkov, zahĺbené obydlia a stavby na úrovni terénu. Najbežnejší typ domu v kvádskej oblasti bol zahĺbený s nosnou konštrukciou drevených stĺpov, zvyčajne usporiadaných do šesťuholníka. Steny boli vypletené z prútia a omazané hlinou. Okrem domov stáli v osadách aj rôzne hospodárske a výrobné objekty – zásobné jamy, pece, studne a iné.

Dôležitá kategória archeologických prameňov, hroby a pohrebiská nám objasňujú duchovný život Germánov, ich náboženské a pohrebné zvyky. Verili v posmrtný život, mŕtvych najčastejšie spaľovali a ich pozostatky spolu s milodarmi ukladali do nádoby alebo priamo do malej jamy. V hroboch, resp. v urnách sa tak ocitli bežné, každodenne používané nástroje – nože, ocieľky, nožnice, prasleny a nádoby, rôzne ozdoby odevu a šperky, aj vzácne rímske výrobky (šperky, mince, keramika, sklené a kovové nádoby…).  

Súbory prepychových kovových, sklených aj keramických nádob, ale aj iných vzácnych predmetov pochádzajúcich z rímskych provincií, aj samotnej ríše, sú spoľahlivým dôkazom sociálnej diferenciácie germánskeho obyvateľstva. Naznačujú existenciu vyššie postavenej majetnej (kniežacej) vrstvy, ktorá úspešne ťažila zo stykov s Rímskou ríšou a napodobňovala život zámožných obyvateľov provincií.

Germáni – Kvádi boli len dočasnými obyvateľmi na našom území. V dobe sťahovania národov (5. storočie) ich vystriedali iné germánske a nomádske kmene, ktoré sa prehnali aj našimi končinami a tieto napokon vystriedali v závere 5., resp. na začiatku 6. storočia prvé slovanské družiny.

Viac o výstave Germáni a ich kultúra sa dozviete TU.

Autorka: Jaroslava Ruttkayová

Späť na blog

3D prehliadka múzea

3D prehliadka múzea

17.5.2022 Priestory Ponitrianskeho múzea v Nitre vám sprístupňujeme aj formou 3D virtuálnej prehliadky. Takto si spätne môžete pozrieť napríklad populárnu výstavu…

Vierka Tomová – Osobnosť kultúry 2021

Vierka Tomová – Osobnosť kultúry 2021

9.5.2022 Vierka Tomová, lektorka Múzea v Zlatých Moravciach, získala od Mesta Zlaté Moravce ocenenie Osobnosť kultúry 2021 za úspešnú propagáciu kultúrneho…

Noc múzeí a galérií 2022

Noc múzeí a galérií 2022

9.5.2022 … je podujatie celoeurópskeho charakteru, ktoré oslavujeme aj v Ponitrianskom múzeu v Nitre a v našich expozitúrach! Organizované je pod…

Presadili kvietok…

Presadili kvietok…

22.4.2022 … z jari do jeseni, keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený… (Janko Kráľ, báseň Kvet) Janko Kráľ (24. 04.…

Štefánikova trieda č. 1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00

Cookies

Zotrvaním na web stránke súhlasíte s používaním Cookies.

Súhlasím
Viac Informácií