späť
V odevnej kultúre konca 19. a začiatku 20. storočia znamenali odevné doplnky oveľa viac ako iba „doplnenie“ odevu. Predstavovali viditeľný symbol spoločenského postavenia, podľa ktorého bolo možné určiť nielen to, ako kto drží krok s módou, ale aj to, k akej spoločenskej vrstve jednotlivec patrí. Takýmto doplnkom, či akousi vizitkou nositeľa, bol napríklad KLOBÚK. Odlišoval dievčatá a ženy z mesta o tých z vidieka a zároveň príslušníčky meštianskej vrstvy od nižších vrstiev.
Klobúky z konca 19. a začiatku 20. storočia, z obdobia secesie, môžeme neskromne nazvať korunou elegancie. K účesu sa pripevňovali ozdobnými ihlicami, alebo stuhou uviazanou pod bradou. Dekorovali ich kvety, farebné stuhy, krajky, umelé ovocie, kožušiny, vypchaní vtáci a vzácne perie – pštrosie, perie z rajky či z afrického bociana marabu. V roku 1907 informovali módne časopisy, že pštrosie perá hrajú veľmi dôležitú úlohu a sú súčasťou najkrajších jarných modelov. Módna vlna ozdôb z peria bola taká silná, že v Afrike zakladali nové pštrosie farmy a zabíjanie vzácneho vtáctva vyvolávalo stále silnejšie protesty medzinárodných organizácií. Secesia milovala kvety a tento kult kvetov našiel svoje uplatnenie predovšetkým vo výzdobe klobúkov. Známkou luxusu bolo dekorovanie klobúka živými kvetmi, a to aj v zime. Umelými kvetmi sa nešetrilo a klobúky zdobili celé kytice či girlandy. K okrajom klobúkov sa často pripínal závoj, ktorý spolovice alebo celkom zakrýval tvár dámy a bol rovnako dôležitý ako klobúk. Súčasníci síce poukazovali na zdraviu škodlivý vplyv závojov – údajne oslabovali zrak, škodili pleti a spôsobovali začervenanie nosa, ale móda opäť raz zvíťazila.
Klobúková móda neobišla ani územie dnešného Slovenska a motívy späté s týmto módnym doplnkom môžeme nájsť i v dobovej beletrii. Príkladom môže byť ukážka z novely Skúsenosť, ktorú jej autorka Božena Slančíková Timrava napísala v roku 1902. “Aj ten Váš biely klobúk, tak Vám zle stojí… Veru, i krstná mama povedala, že by ste si mali druhý kúpiť, že je tento veľký k Vašej postave. … že je ten Váš klobúk ako vahan.“ „Čo koho do môjho klobúka? To nosím, čo mám a čo sa mne páči!… “Strovila, čo mala, vo Vodňanoch na klobúky – kúpila dva.“ … „Klobúk jej je samá fialka i pri čele i od chrbta a vôňa zapácha za nimi naďaleko. “Ani u Janka Jesenského, veľkého kritika malomestského prostredia, ktorý v rokoch 1923 – 1928 pôsobil ako nitriansky župan, nezostal klobúk bez povšimnutia. V próze Štvorylka z roku 1913 o ňom píše: „Klobúk prepichnutý veľkým strakatým perom. Elegantná! …Odrazu svornosť zavládla medzi nimi. Prv si závideli perá na klobúkoch…“
V historických zbierkach Ponitrianskeho múzea v Nitre máme vývoj klobúkov dokumentovaný zbierkou klobúkov, secesných pohľadníc a dobových fotografií z nitrianskych ateliérov. Dámske klobúky z 20. storočia sú v zbierkach Ponitrianskeho múzea v Nitre zastúpené klobúkmi menších rozmerov s pomerne triezvou výzdobou. Klobúky sú z textilného, ale aj slameného materiálu, doaranžované taftom, šifónom, čiernymi pštrosími perami, ihlicami a umelými kvetmi. Veľmi jemne pôsobí dekorovanie v podobe bledoružových textilných ruží so zelenými lístočkami z voskového papiera. Kolekcia klobúkov Ponitrianskeho múzea v Nitre odráža typické črty odevnej kultúry, akými sú rozmanitosť, premenlivosť, špecializácia a diferenciácia – tendencie európskeho charakteru, ktoré sa prejavovali aj v miestnych podmienkach.
Klobúky, ale aj ďalšie vzácne odevné súčiastky, budú vo svojej zrekonštruovanej podobe súčasťou výstavy Etuda o starej Nitre, ktorú pripravujeme v roku 2022. Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autorka: Katarína Beňová
Fotografia 1: z nitrianskeho ateliéru datovaná do roku 1909
Fotografia 2: klobúk – stav pred reštaurovaním
Fotografia 3: klobúk secesný
