Presadili kvietok…

… z jari do jeseni,
keby jeseň ako jeseň,
ale mráz studený…

(Janko Kráľ, báseň Kvet)

Janko Kráľ (24. 04. 1822 – 23. 05. 1876)  je považovaný za perlu slovenskej literárnej tvorby a jeho poézia patrí medzi najvýraznejšie prejavy slovenského romantizmu. Ako jeden z prvých písal od roku 1843 básne v Štúrovej slovenčine a svojou tvorbou dokumentoval, že spisovná slovenčina je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Pre poéziu Janka Kráľa je príznačné naznačovať skryté súvislosti medzi bájnym svetom povestí a konkrétnou prítomnosťou. Vo svojich baladách zobrazuje človeka, ktorý sa nechce zmieriť s daným stavom a popiera zaužívané normy. Tragický moment jeho balád neurčovala iba vôľa nadprirodzených živlov, ale aj odhodlanie hrdinu zápasiť s prekážkami aj za cenu porušenia konvenčných zákonov morálky.

Vo svojom pomerne krátkom, no trpkom živote, žil Janko Kráľ najdlhšie v Zlatých Moravciach (1862 – 1876). Pôsobil tu ako úradník a advokát zápasiac s existenčnými problémami. V Zlatých Moravciach postupne býval na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici č. 18 (neskôr Gottwaldova ul., v súčasnosti opäť Župná ulica), potom na Keglevichovej ul. č. 7 (v súčasnosti Robotnícka ulica) a napokon i najdlhšie „Pod sýpkami“ v Ulici zeleného stromu č. 5 (v súčasnosti Ulica Janka Kráľa), kde aj zomrel.

Vnuci a vnučky súhlasne tvrdili, že nikdy nevideli podobizeň starého otca, lebo Janko Kráľ sa nechcel nechať ani maľovať, ani kresliť, ani fotografovať. Podľa vnučky Ireny mal belasé oči, červenú tvár a biele šedivé vlasy, chodieval s palicou a s dlhou fajkou. Naopak, veľmi bohaté sú zmienky o jeho povahe, ktoré uvádzajú, že bol čudák, divoch, samotár, podivín neskrotnej povahy, bol nespoločenský a mal vraj dokonca odpor voči ľuďom. Známi ho prezývali Spektabilis, lebo toto slovo rád používal.

Oživenie pamiatky básnika Janka Kráľa v Zlatých Moravciach je späté s PhDr. Štefanom Rakovským, riaditeľom Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach. Už ako študent strednej školy založil v Zlatých Moravciach Vzdelávací krúžok Janka Kráľa a stal sa jeho prvým predsedom. Neskôr sa zaslúžil  o odhalenie pamätného kameňa tomuto štúrovskému velikánovi a o odhalenie veľkého pomníka od akademického sochára Jána Kulicha v roku 1962. Úsilie PhDr. Štefana Rakovského oživiť pamiatku básnika vyvrcholilo založením pamätnej izby Janka Kráľa v roku 1972.

Autorka: Katarína Beňová

Na obrázku: sklomaľba Janko Kráľ, autor Janko Alexy, zbierkový fond Ponitrianskeho múzea v Nitre

Späť na blog

3D prehliadka múzea

3D prehliadka múzea

17.5.2022 Priestory Ponitrianskeho múzea v Nitre vám sprístupňujeme aj formou 3D virtuálnej prehliadky. Takto si spätne môžete pozrieť napríklad populárnu výstavu…

Vierka Tomová – Osobnosť kultúry 2021

Vierka Tomová – Osobnosť kultúry 2021

9.5.2022 Vierka Tomová, lektorka Múzea v Zlatých Moravciach, získala od Mesta Zlaté Moravce ocenenie Osobnosť kultúry 2021 za úspešnú propagáciu kultúrneho…

Noc múzeí a galérií 2022

Noc múzeí a galérií 2022

9.5.2022 … je podujatie celoeurópskeho charakteru, ktoré oslavujeme aj v Ponitrianskom múzeu v Nitre a v našich expozitúrach! Organizované je pod…

Pozoruhodnosť múzejnej knižnice

Pozoruhodnosť múzejnej knižnice

19.4.2022 V zbierkach historického fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre sa nachádza mnoho starých tlačí. Medzi vzácne a zaujímavé tlače patrí Ottův…

Štefánikova trieda č. 1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00

Cookies

Zotrvaním na web stránke súhlasíte s používaním Cookies.

Súhlasím
Viac Informácií