Príbeh moravianskej venuše

Ľudské príbehy bývajú často zložité a dramatické. Nemenej spletité sú aj osudy rozličných vecí a predmetov, archeologické nálezy nevynímajúc. Azda najviac sa počas druhej svetovej vojny a krátko po nej sudičky zahrali s nálezom najstaršej ženskej plastiky na Slovensku – moravianskej venuše. Malá soška ženy vyrezaná  z mamutieho kla patrí medzi klenoty najstaršieho európskeho umenia. Naturalisticky stvárnená ženská postava so zvýraznenými sekundárnymi pohlavnými znakmi je  podľa odborníkov zobrazením reality a súčasne hmotným vyjadrením primárnych potrieb  paleoloitického človeka. Tie smerovali predovšetkým k rozmnoženiu rodu a zabezpečeniu prežitia aj prosperity kolektívu. Ako symbol života a plodnosti súvisela práve s týmto kultom. Rádiokarbónové datovanie dokázalo, že ju neznámy praveký „umelec“ vyrobil približne pred 25 000 rokmi.

Za slovenského štátu vykonával rozsiahle archeologické výskumy v Moravanoch nad Váhom Lothar Franz Zotz. Predvojnový kúpeľný hosť v Piešťanoch, neskôr vyslanec spolku Ahnenerbe, ktorého čestným predsedom bol ríšsky vodca SS a čestný doktor archeológie Heinrich Himmler.
V čase protektorátu Čechy a Morava zastával Zotz post riaditeľa Ústavu pre pravek a včasnú dobu dejinnú na Karlovej univerzite v Prahe. Okrem výskumných aktivít zvádzal tvrdé ideologické boje s českou inteligenciou. Jedným z jeho cieľov bolo v súlade s teóriou tzv. sídliskovej archeológie potvrdiť prítomnosť germánskej rasy na našom území už v staršom praveku a tým podporiť Hitlerove nároky na cudzie územia. Objavil mnohé dôležité nálezy, ale pozostatky človeka nenašiel. Nepomohli mu ani návštevy u najvyšších predstaviteľov štátu, prezidenta Jozefa Tisa a predsedu vlády, rektora Slovenskej univerzity Vojtecha Tuku.

Najzávažnejší objav sa udial v Moravanoch nad Váhom, neveľkej obci pri Piešťanoch ešte pred Zotzovým príchodom na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, keď v polohe Podkovica vyoral roľník Štefan Hulman-Petrech skvostnú 7,6 cm vysokú sošku. O jej náleze však nikoho neinformoval v domnení, že ide iba o stratenú detskú hračku. Cez vojnu ju za smiešnu cenu, resp. za niekoľko spomienkových fotografií predal sudetskému továrnikovi Bernhardtovi Germannovi z okolia Trutnova. Tento podnikateľ, pôvodným menom Jozef Gorczinski, spáchal v roku 1945 samovraždu. Zem sa zľahla aj za venušou. Našťastie nie naveky.

Zotz ako neskorší profesor na bavorskej univerzite v Erlangene v monografii z roku 1951 spomína, že venušu videl v rukách továrnika, ale veľmi neveril, že je pravá. Nezverejnil však všetko, čo vedel. S najväčšou pravdepodobnosťou mal venušu v tom období už vo svojom vlastníctve. Nie je jasné, ako sa k nemu dostala, či ju získal priamo od Germanna alebo cez sprostredkovateľa. Jedno je isté, nedokázal ju udržať v úplnej tajnosti.
Pravdepodobne s cieľom, že sa jednoznačne overí pravosť Venuše, priniesol ju Zotz do svetového centra archeologického výskumu počiatkov ľudstva – do Paríža. Pochválil sa ňou priamo tomu najpovolanejšiemu odborníkovi – abbému Henrimu Breuilovi. Ten originál vrátil do Erlangenu, ale nechal vyhotoviť aj jej kópiu a vystavil ju v Musée de L´Homme (pravdepodobne bez Zotzovho vedomia). Nepriamo tak potvrdil jej pravosť. Už bolo iba otázkou času, kedy nález padne do očí niektorému zo stredoeurópskych odborníkov.

Stalo sa tak začiatkom 60-tych rokov. Známy český antropológ Emanuel Vlček si pri návšteve parížskeho múzea všimol dovtedy neznámu sošku s názvom Venus de Moravany. Bezodkladne informoval významného slovenského bádateľa, odborníka na paleolit, Juraja Bártu, ktorý nelenil a začal náročný boj o znovuzískanie tohto skvostu. S pomocou zahraničných kolegov vystopoval, ako sa venuša dostala do Paríža. Tak sa preukázala spojitosť s L. F. Zotzom. To bol len začiatok niekoľkoročnej takmer nekonečnej korešpodencie a úsilia J. Bártu vrátiť venušu tam, kam patrí, na Slovensko.
V roku 1965 získal J. Bárta z Paríža prvé fotografie, Zotz však bol neoblomný. Ešte v monografii Slovensko v staršej dobe kamennej Bárta napísal, že originál nálezu je nezvestný a známa je iba kópia, ktorá sa dostala za vojny cez Nemecko do Francúzska. V roku 1966 sa v Československu uskutočnil svetový archeologický kongres. Bárta takticky dosiahol, že Zotz so svojou asistentkou navštívili aj Moravany nad Váhom. Keď sa reč zvrtla na nález venuše, Zotz viac-menej nereagoval.
Obrat nastal až po predložení parížskych fotografií a citácii výroku parížskych archeológov, ktorí potvrdili vrátenie venuše Zotzovi do Erlangenu. Tak na sklonku svojej kariéry i života Zotz vyšiel s farbou von a priznal svoj neetický postup. Prisľúbil, že sa venuša vráti na Slovensko.
Osud si však aj v tejto chvíli opäť nemilosrdne zašpásoval. Zotz v roku 1967 zomrel, situácia sa znovu zdala beznádejná. Vyriešiť ju pomohla Zotzova asistentka, neskôr profesorka Gisela Freundová, ktorá v máji 1968 skvostný nález slávnostne odovzdala v priestoroch Nitrianskeho hradu vtedajšiemu riaditeľovi Archeologického ústavu SAV Antonovi Točíkovi. Odvtedy je v majetku Slovenska starostlivo uschovaná v trezore a príležitostne zažiari ako vzácny exponát dôstojne reprezentujúci našu krajinu na najprestížnejších domácich i zahraničných výstavách.

V odbornej literatúre sa spomína aj ďalšia venuša z Moravian, ktorú našli v polohe Lopata v roku 1943. Tá sa však v zložitých vojnových časoch stratila. Ostáva iba dúfať, že sa niekedy znovu objaví podobne ako jej dnes už slávna predchodkyňa.

Malá venuša z Moravian nad Váhom – Podkovice je jednou z najcennejších pamiatok najstaršieho umenia obdobia mladého paleolitu, uznávanou a rovnocennou „partnerkou“ ostatných známych plastík – venuší, z ktorých vynikajú napr. sošky z Dolných Věstoníc na Morave, či willendorfská venuša z Rakúska, alebo drobné ženské sošky z Kosteniek na Ukrajine.
Za jej prinavrátenie na Slovensko patrí vďaka predovšetkým nestorovi výskumu staršej doby kamennej na Slovensku, Jurajovi Bártovi.

Autor textu: Jaroslava Ruttkayová

Späť na blog

Pripravujeme prednášku v Múzeu v Zlatých Moravciach

Pripravujeme prednášku v Múzeu v Zlatých Moravciach

22.6.2021 Druhá prednáška v poradí k výstave Archeologický výskum a obnova Oponického hradu sa bude konať v piatok 2. júla 2021…

Nový vzdelávací program pre základné školy

Nový vzdelávací program pre základné školy

21.6.2021 Interaktívny vzdelávací program „Kuk ševcovi do dielne“ je určený pre školské skupiny základných škôl. Počas školského roka prebieha denne o…

Noc múzeí a galérií

Noc múzeí a galérií

14.5.2021 Aj my sme pre vás v sobotu 15.5.2021 OTVORENÍ počas Noci múzeí a galérií v čase 12:00 – 20:00 hod.REZERVUJTE…

Chýbate nám

Chýbate nám

4.3.2021 I napriek tomu, že nám pandemické opatrenia nedovoľujú otvoriť múzeá, robíme všetko pre to, aby sme boli pripravení. Výstavy vám…

Štefánikova trieda č.1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00

Cookies

Zotrvaním na web stránke súhlasíte s používaním Cookies.

Súhlasím
Viac Informácií