späť
13. januára 2022 - 17. marca 2022
Zlaté Moravce
Autorka a kurátorka: Jaroslava Ruttkayová
Výstava Germáni a ich kultúra v krátkosti dokumentuje dobu pred príchodom Slovanov na naše územie, konkrétne na Ponitrie. Sústreďuje sa na dôležitú archeologickú lokalitu v Nitre-Párovských Hájoch, v údolí Valy-Dolina. Lokalita sa nachádza na miernom ľavobrežnom svahu Cabajského potoka. Záchranný výskum náleziska bol vyvolaný výstavbou viacerých vetiev plynovodu v rokoch 1985 – 1986 a 1994 – 1995. Dovedna sa preskúmalo viac ako 200 objektov z rôznych úsekov včasnej doby dejinnej a stredoveku.
Najväčšia osada fungovala na tomto mieste v dobe rímskej a dobe sťahovania národov, od polovice 3. storočia do polovice 5. storočia. V tom čase tu žili Germáni. Historické – písomné pramene udávajú na území západného Slovenska kmene Kvádov (Cornelius Tacitus). Objavili ju archeológovia, Karol Pieta a Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV. Na ploche 3 500 m² preskúmali 90 objektov rôznej funkcie – obydlia, výrobné objekty aj hospodárske stavby.
Materiálna kultúra germánskeho obyvateľstva je relatívne jednoduchá, Kvádi si priniesli do nových sídiel na strednom Dunaji znalosť ručne, po domácky vyhotovených hlinených nádob. Až v 3. storočí sa začala u nich presadzovať remeselná, na kruhu vyrábaná keramika. Na celom území, najmä na juhozápadnom Slovensku nachádzame v rámci importovaného tovaru z rímskych provincií i samotnej Itálie luxusný hrnčiarsky tovar – kolkovanú keramiku, terru sigillatu, často reliéfne zdobenú, sklené nádoby, ale aj rôzne ozdoby, šperky, nástroje a úžitkové predmety.
Dekoratívnu aj praktickú funkciu plnili bronzové a železné spony aj ozdobné kostené ihlice, ktoré slúžili na úpravu vlasov. K najobľúbenejším ozdobám kvádskych žien patrili náhrdelníky zo sklených korálikov. Bežnou súčasťou výstroja boli kožené opasky, z ktorých sa najčastejšie zachovali pracky a rôzne typy kovaní. Dôležitým predmetom dennej potreby bol železný nôž. Vo výbave ženských hrobov sa stretávame s ihlami na šitie, kostenými ihelníkmi – puzdrami na ihly a hlinenými praslenmi – súčasťami vretienok používaných pri pradení. Dokladom výroby tkanín sú aj hlinené tkáčske závažia. Na úpravu vlasov a zovňajšku slúžili kostené hrebene. Výnimočne sa vyskytli aj rímske mince.
Osada v Nitre-Párovských Hájoch patrila do siete germánskych sídlisk v predpolí Rímskej ríše. Fungovala nepretržite od polovice 3. do polovice 5. stor. Po odchode germánskych kmeňov zostala niekoľko storočí ľudoprázdna a opätovne ju osídlili až Slovania v 9. storočí.
Partnermi výstavy sú Nitriansky samosprávny kraj a Archeologický ústav SAV v Nitre.
