Medzi brehmi Nitry
Interaktívny projekt o prírode, histórii a význame rieky Nitra
Projekt Medzi brehmi Nitry prináša moderný pohľad na rieku Nitra a krajinu, ktorou preteká. Prepája prírodovedné a historické poznatky so zbierkovými predmetmi Ponitrianskeho múzea a interaktívnymi technológiami.
Hlavným prvkom projektu je AR Sandbox – interaktívne pieskovisko, ktoré návštevníkom umožňuje vlastnými rukami modelovať krajinu a sledovať, ako sa v nej pohybuje voda. Návštevníci si môžu vyskúšať, ako reliéf ovplyvňuje tok vody, čo sa deje pri daždi alebo ako vznikajú povodňové situácie.
Súčasťou projektu je aj koberec s tokom rieky Nitra a prezentácia zbierkových predmetov v kontexte prírodného, historického a kultúrneho vývoja regiónu.
Projekt je určený deťom, rodinám, školám, študentom aj dospelým. Jeho cieľom je podporiť zážitkové učenie, environmentálne povedomie a záujem o prírodné a historické dedičstvo regiónu.
Interaktívne prvky projektu zároveň umožňujú jeho ďalšie využitie pri vzdelávacích aktivitách múzea, v školách a iných verejných priestoroch.
Realizácia projektu: marec – september 2026
Výstava: 7. máj – 16. september 2026
Miesto: Ponitrianske múzeum v Nitre
Projekt Medzi brehmi Nitry z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.



Ako sa žilo na Veľkej Morave
Ponitrianske múzeum v Nitre realizuje interaktívny výchovno-vzdelávací program „Ako sa žilo na Veľkej Morave“, ktorý približuje každodenný život obyvateľov Veľkej Moravy zážitkovou a participatívnou formou. Projekt umožnil využiť moderné technologické výstupy, ako digitálnu aplikáciu s multimediálnym obsahom (animácie, fotografie, zvuk) a digitalizáciu zbierkových predmetov. Tieto nástroje zvyšujú atraktivitu prezentácie a umožňujú návštevníkom hlbšie porozumenie historickým súvislostiam. Dôležitou súčasťou programu je aj zapojenie haptických prvkov prostredníctvom replík artefaktov, ktoré podporujú zmyslové vnímanie a zážitkovosť a boli zadovážené vďaka projektu. Program efektívne prepája odborný výklad s interaktívnymi aktivitami, čím podporuje aktívne učenie a rozvoj kritického a logického myslenia účastníkov. Návštevníci získavajú ucelený pohľad na vybrané aspekty života vo veľkomoravskom období, vrátane spoločenskej štruktúry, hospodárstva, remesiel, duchovného života či architektúry. Program je určený žiakom základných a stredných škôl a vysokoškolským študentom, ale aj rodinám s deťmi, širokej verejnosti a odbornej verejnosti – archeológom, historikom, pedagógom, múzejníkom a zástupcom odborných inštitúcií a univerzít, ktorí sa zaujímajú o regionálnu históriu, kultúrne dedičstvo a jeho prezentáciu. Projekt prispieva k popularizácii archeológie a múzejnej činnosti, posilňuje regionálnu identitu a vzťah k histórii.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.



Maľba pod sklom – náboženské motívy
Ponitrianske múzeum v Nitre sa začalo venovať záchrane a systematickému odbornému ošetreniu unikátnej kolekcie stredoslovenských obrázkov na skle so sakrálnou tematikou od neznámych autorov z 19. storočia. Tieto ojedinelé zbierkové predmety sú súčasťou spoločenskovedného odboru etnografie a do múzea boli nadobudnuté v rokoch 1973 – 1977.
Dlhé roky boli tieto diela uložené bez odbornej starostlivosti a využitia ich potenciálu pre verejnosť. Základným cieľom reštaurovania bolo zabezpečenie stability predmetnej sklomaľby (maľby na skle), eliminácia poškodení a deštrukcie podmaľby. Doplnením fragmentov chýbajúcej farebnej vrstvy posilniť výtvarný ako aj estetický výraz predmetného diela a tým vytvoriť priestor aj na prezentáciu diel v zbierkovom fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre.
V rámci projektu „Maľba pod sklom – náboženské motívy“ prešli vybrané obrázky komplexným odborným ošetrením pod vedením akademickej maliarky Márie Ďuricovej, pričom vznikla aj podrobná dokumentácia vrátane digitálnej fotodokumentácie, ktorá bude slúžiť na ďalšie prezentačné a propagačné účely múzea.
Medzi ošetrené zbierkové predmety patria: Madona Cartaus, Sedembolestná Panna Mária a Svätý Michal.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Návštevníci múzea majú možnosť objaviť tieto diela v kontexte stálej expozície venovanej prejavom ľudovej zbožnosti „Oroduj za nás…“ (sprístupnená november 2024), ktorá približuje význam a krásu sakrálnej ikonografie v slovenskom ľudovom maliarstve.



Výstava návrhov z architektonickej súťaže archeologickej expozície Párovské Háje v toku času
Archeológia mala v Ponitrianskom múzeu v Nitre vždy významné postavenie v rámci jeho expozičnej aj popularizačnej činnosti. Aj z tohto dôvodu sa múzeum rozhodlo vyhlásiť architektonickú súťaž na návrh novej stálej archeologickej expozície.
Témou pripravovanej expozície je významná archeologická lokalita Nitra – Párovské Háje, z ktorej pochádza rozsiahla kolekcia zbierkových predmetov uložená vo fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre. Tieto nálezy dokumentujú vývoj osídlenia územia od mladšej doby kamennej až po vrcholný stredovek a novovek. Práve kontinuita osídlenia sa stala inšpiráciou pre názov expozície Párovské Háje v toku času.
Ponitrianske múzeum v Nitre vyhlásilo v roku 2025 anonymnú jednokolovú architektonickú súťaž návrhov s názvom Architektonická súťaž návrhov archeologickej expozície – Párovské Háje v toku času. Odborná porota vyhodnotila návrhy a za víťazný vyhlásila návrh architektonickej kancelárie Mátis & Mátis s. r. o., ktorého autormi sú Ing. arch. Márk Mátis a Ing. arch. Matúš Peklanský.
V súčasnosti majú návštevníci príležitosť nahliadnuť do všetkých súťažných návrhov prostredníctvom výstavy v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre. Výstava súťažných návrhov potrvá od 23. januára 2026 do 20. februára 2026.
Architektonickú súťaž novej stálej archeologickej expozície z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a spolufinancovaná bola zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť čierny dámsky komplet
Aj v kalendárnom roku 2025 pokračovalo Ponitrianske múzeum v Nitre v procese systematického reštaurovania vzácnej zbierky historického odevu, ktorá umožňuje mapovať a doplniť údaje o vývoji módy na Slovensku na konci 19. a na začiatku 20. storočia.
Tentoraz prešli reštaurátorským ateliérom Mgr. art. Anny Blonskej štyri unikátne zbierkové predmety: čierna sukňa, vrchná sukňa s ažúrovým zdobením, čierna blúzka a tylová blúzka.
Čierna sukňa je zhotovená z viacerých dielov, materiálov a vrstiev. Vzadu je predĺžená do miernej vlečky so zapínaním v strede na rázporok. Vrchná vrstva sukne je zhotovená z čiernej lesklej tkaniny a podšitá je čiernym plátnom. Predné diely sú všité do pásu hladko s dvoma záševkami, zadné diely sú husto nariasené, čím vytvárajú objem typický pre módnu siluetu turnýrového obdobia. Sukňa je datovaná približne do konca 19. storočia.
Masívne trhliny v hornej časti sukne boli počas reštaurovania podložené hodvábnym saténom čiernej farby. K pôvodnej vrstve bola táto nová vrstva prichytená skeletovacím stehom hodvábnym vlasom. Uvoľnené a rozpárané pôvodné švy boli spevnené ručným šitím hodvábnou a bavlnenou niťou.



Sukňa vrchná s ažúrovým zdobením je zvonového strihu z bavlnenej tkaniny žlto-bielej farby. Je strihaná zo siedmich hlavných dielov, ktoré sú rozstrihnuté na menšie časti, podľa potrieb a tvaru vkladanej ažúrovej aplikácie. Sukňa je zdobená bielym ažúrovým čipkovým pásom asi 2 cm širokým, ktorý člení plochu sukne do horizontálne aj vertikálne zaoblených línií. Sukňa nie je podšitá a spodná sukňa sa nezachovala. Sukňa je datovaná do prelomu 19. a 20. storočia.
Jemným zmáčaním vo vlažnom kúpeli bol zo sukne odstránený povrchový prach a hlbšie nečistoty z vlákien. Intenzívne fľaky boli napustené tekutým žlčovým mydlom a následne vypláchnuté vodou. Drobné trhlinky a uvoľnené švy na ažúrových aplikáciách boli spevnené ručným šitím.



Dámska blúzka čierna s trojštvrťovými rukávmi a stojačikovým golierom je kombinovaná z viacerých vrstiev a materiálov. Je zaujímavo strihovo riešená so zapínaním vzadu. Vrchná vrstva blúzky je strihaná z čiernej čipkovanej, vzdušnej tkaniny s drobným kolieskovým vzorom. Predná strana blúzky je o niečo dlhšia ako zadná. Vrchné trojštvrťové rukávy sa od ramien smerom dolu mierne rozširujú. Okraje goliera a rukávov sú olemované šikmým prúžkom hodvábneho taftu. Blúzka je datovaná približne do roku 1910.
Po vyčistení blúzky sa pristúpilo k reštaurovaniu poškodených drobných trhlín na vrchnej tkanine. Spevňovanie uvoľneného a roztrhaného tylového materiálu na priekrčníku a golieri sa realizovalo podložením hodvábnou transparentnou tkaninou, krepelinou.



Tylová blúzka s dlhými úzkymi rukávmi a širokým šálovým golierom je ušitá z jemného transparentného tylového materiálu, lemovaná tylovými, jemne naberanými volánikmi. Blúzka sa zapína vpredu dolu, na jeden patent. Výstrih je otvorený do tvaru “V”, šálový golier siaha až po zapínanie. Zadnú, chrbtovú časť, zdobí pás vsadenej vzorovanej čipky s rastlinným ornamentom, ktorý je aj na golieri a manžetách. Blúzka pravdepodobne tvorila vrchný diel večerných šiat na útlejšiu postavu. Blúzka je datovaná do začiatku 20. storočia.
Čistenie prebehlo jemným zmáčaním v kúpeli s vlažnou vodou vo vodorovnej polohe s pridaním jemného prípravku na hodváb. Vyhladenie zostatkových záhybov, formovanie volánikov, ako aj celková úprava sa realizovala jemným fénovaním a miernym lisovaním teplom. Na spevňovanie uvoľneného a roztrhaného tylového materiálu a sceľovanie rozpáraných švov sa použili hodvábne nite.



Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť čierny dámsky komplet z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
PhDr. Katarína Beňová
Architektonická súťaž návrhov archeologickej expozície – Párovské Háje v toku času
V Ponitrianskom múzeu v Nitre bola archeológia vždy zastúpená významnou zložkou expozičnej a popularizačnej prezentácie tejto inštitúcie.
Z toho dôvodu sa Ponitrianske múzeum v Nitre rozhodlo vyhlásiť architektonickú súťaž na novú stálu archeologickú expozíciu, ktorá bude plniť prezentačnú, vzdelávaciu, reprezentačnú a estetickú funkciu. Tým by priblížila expozíciu, ale aj múzeum kritériám, ktoré nastavuje 21. storočie vo vzťahu k múzejníctvu. Témou novej stálej archeologickej expozície je archeologická lokalita Nitra-Párovské Háje, odkiaľ pochádza široká kolekcia zbierkových predmetov uložená vo fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre. Tá pokrýva viac-menej kontinuálne časové obdobie od mladšej doby kamennej po vrcholný stredovek/novovek. Napriek tomu, či práve preto, že lokalita je len okrajovou časťou Nitry jej výnimočnosť spočíva v tom, že odráža archeologicko-historický vývoj aglomerácie mesta v množstve rôznorodých nálezov. Tým tvorí významnú čiastku mozaiky o povedomí o tejto oblasti v archeologicko-historickom kontexte. Tieto informácie tak majú potenciál rozšíriť povedomie domácich návštevníkov ale aj turistov o regióne. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamýšľaná nová stála expozícia dostala meno Párovské Háje v toku času.
Ponitrianske múzeum v Nitre vyhlásilo samotnú anonymnú jednokolovú architektonickú súťaž návrhov pre „Architektonická súťaž návrhov archeologickej expozície – Párovské Háje v toku času “ na novú archeologickú expozíciu. Vyhlasovateľ súťaže Ponitrianske múzeum v Nitre vyhlásil súťaž dňa 21. 08. 2025 a zverejnil na internetovej stránke vyhlasovateľa www.muzeumnitra.sk, www.archinfo.sk, www.komarch.sk. Súťažné návrhy mohli účastníci predkladať do 07. 10. 2025, 23:00 hod. Do súťaže predložilo svoje návrhy 10 účastníkov.
Dňa 27. 10. 2025 zasadla porota na vyhodnotenie súťaže v zložení: Predseda: Mgr. Patrícia Žáčiková (závislý od vyhlasovateľa); riadni členovia: Ing. arch. Martin Kvitkovský, Ing. Kristína Vaňová, Ing. Samuel Hajster, PhDr. Silvia Detvayová (závislý od vyhlasovateľa). Z predložených 10 návrhov porota v užšom kole hodnotila 4 návrhy.
Zvíťazil súťažný návrh od spoločnosti Mátis & Mátis s. r. o., ktorého autormi sú Ing. arch. Márk Mátis a Ing. arch. Matúš Peklanský. Ich návrh najlepšie pracuje s konceptom expozície. Autori vytvorili ucelenú dramaturgiu výstavy a do popredia dali samotné zbierkové predmety. Nová expozícia v navrhnutom prevedení má potenciál stať sa „ťahákom“ v podmienkach múzea a byť príkladom dobrej realizácie pri ďalšom rozvoji múzea a múzejníctva v 21. storočí. Projekt má dobré materiálové riešenie, je modulárny, etapizovateľný. Návrh sa javí ako dobre realizovateľný v zmysle rozpočtu.
Na druhom mieste sa umiestnil návrh od spoločnosti Ateliér Tóth s. r. o. Jeho autormi sú Mgr. art. Jakub Tóth a Mgr. art. Martin Kubina. Tretie miesto získal súťažný návrh od spoločnosti Sugaar & Sugaar s. r. o., ktorého autormi sú Ing. arch. Mgr. art. Ivana Naďová a Mgr. art. Ivana Palušová.
Architektonickú súťaž novej stálej archeologickej expozície Párovské Háje v toku času podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Zároveň bola spolufinancovaná zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Mgr. Tomáš Dragun, PhD.



Medzinárodný odborný seminár
Fenomén sakrálnej krajiny, jej znaky a súčasti
V dňoch 1. až 2. októbra 2025 sa v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre uskutočnil medzinárodný odborný seminár s názvom Fenomén sakrálnej krajiny, jej znaky a súčasti, ktorý sa konal v spolupráci s Etnologickým ústavom Akadémie vied ČR, v. v. i. .
Podujatie bolo tematicky zamerané na sakrálnu krajinu, ktorá predstavuje mimoriadne komplexný mnohovrstevný priestor, v ktorom sa prelínajú materiálne a duchovné prvky.
Zúčastnili sa ho odborníci zo Slovenska a Českej republiky, pracovníci múzeí , pamiatkových úradov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií, záujemcovia z radov odbornej a laickej verejnosti.
Cieľom podujatia bolo prezentovať výsledky interdisciplinárneho výskumu, zdieľať poznatky, reflektovať aktuálne výzvy a hľadať nové formy spolupráce.
Program odborného seminára rozdelený do dvoch pracovných dní, odprezentoval 13 odborných príspevkov rozdelených do štyroch tematických blokov – Pamiatková starostlivosť sakrálnej krajiny, Sakrálna krajina pohľadom archeológov, Sakrálna krajina ako zdroj pamäte a objekt výskumu, Prejavy ľudovej zbožnosti.
Tematické bloky uzatvárala moderovaná diskusia, ktorá podnietila účastníkov k aktívnej diskusii, priniesla zaujímavé témy, ale aj úvahy o potenciálnej spolupráci medzi zúčastnenými inštitúciami.
Súčasťou odborného seminára bola cesta po vidieckych sakrálnych pamiatkach v povodí Drevenice, ktorá umožnila účastníkom spoznať výnimočné miesta spojené s malými sakrálnymi objektami, ktoré v nitrianskom regióne doposiaľ tvoria organickú súčasť krajinného obrazu a sú nenahraditeľným prvkom kultúrneho dedičstva.
Seminár Fenomén sakrálnej krajiny, jej znaky a súčasti potvrdil, že zvolená téma si vyžaduje systematický, konzistentný výskum, dokumentáciu, ochranu, odborné zásahy a zrozumiteľnú prezentáciu. Jej význam presahuje náboženský rozmer a dotýka sa otázok kultúrnej identity, historickej kontinuity i krajinného plánovania.
Naviac odborný seminár ukázal, že múzeum ako inštitúcia uchovávajúca kultúrne dedičstvo a zároveň vytvárajúca priestor pre jeho interpretáciu je prirodzeným fórom pre odbornú diskusiu o hodnotách, ktoré presahujú rámec jedného odboru či jednej generácie.
Odborný seminár – Fenomén sakrálnej krajiny, jej znaky a súčasti – z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zároveň bol spolufinancovaný z verejných zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Všetkým zúčastneným ďakujeme za účasť, odborný prínos a záujem o tému, ktorá si zaslúži našu pozornosť a aktívny prístup.
Mgr. Patrícia Žáčiková






Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry
Turnýrové dámske šaty
Ponitrianske múzeum v Nitre venuje mimoriadnu pozornosť spracovaniu a ošetreniu vzácnej a ojedinelej zbierky dobového odevu. S cieľom zachrániť túto výnimočnú zbierku a umožniť jej prezentáciu v novej expozícii pod názvom Rod Migazzi, sa uskutočnila ďalšia etapa projektu pod názvom Odevná kultúra
v urbánnom prostredí Nitry, časť dámske šaty. Daný projekt získal potrebné finančné krytie z Fondu na podporu umenia.
Jedná sa turnýrové dvojdielne šaty béžovej farby tvorené vestou a sukňou. Obdobie turnýrovej módy spadá približne do rokov 1870 – 1890. Turnýrová sukňa je dlhá sukňa s výrazne vydutou zadnou časťou v mieste tesne pod pásom. Zvýraznená zadná časť sa dosiahla vkladaním tvarovanej spodničky vystuženej kosticami, prútím, drôtom, bambusom, alebo vkladaním tvarovaných vankúšikov, ktoré sa viazali o pás.
Vrchná sukňa je ušitá z hodvábneho taftu. Jej zadná časť je predĺžená a prechádza do miernej vlečky.
Pod vestou, ktorá je ušitá zo vzorovanej zamatovej tkaniny sa pravdepodobne nosila blúzka, hoci sa nezachoval žiadny relevantný údaj, ktorý by to potvrdil. Podšitá je sčasti hodvábnou a sčasti bavlnenou jednofarebnou tkaninou.
V priebehu procesu reštaurovania bolo na sukni odpáraných 5 úzkych zamatových pásov. Pri odpáraní týchto zamatových pásov sa odkryl úsporný spôsob šitia sukne. V mieste ich našitia bola použitá lacnejšia bavlnená podšívka. Ku kompletu sa zachovali aj rukávy. Pravdepodobne boli pôvodne prišité k veste, ktorá bola sekundárne prešitá z kabátika. Stav vrchného ako aj spodného dielu dámskych šiat je po šetrnom reštaurátorskom zásahu stabilizovaný. Pod vrchnú sukňu reštaurátorka zhotovila ľanovú spodničkovú výstuž – turnýru a pre výstavné účely zabezpečila figurínu na drevenom stojane.
Projekt Odevná kultúra v urbánnom prostredí, časť dámske šaty múzeum uskutočnilo v spolupráci s reštaurátorkou Mgr. art. Annou Blonskou.
Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť dámske šaty z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Autorka: Katarína Beňová



Ponitrianske múzeum v Nitre už druhý rok zachraňuje ojedinelú kolekciu odevných súčastí
S cieľom zachrániť ojedinelú zbierku textílií zo zbierkového fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre a umožniť jej prezentáciu v novopripravovanej expozícii pod názvom Etuda o starej Nitre, sa uskutočnila už druhá etapa projektu pod názvom Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry. Daný projekt získal podporu a potrebné finančné krytie z Fondu na podporu umenia. Súčasťou reštaurátorského zásahu, ktorého druhá etapa sa realizovala od septembra 2021 do mája 2022 je komplexná dokumentácia, vrátane digitálnej fotodokumentácie kolekcie.
Na druhú etapu reštaurovania boli vyčlenené štyri odevné súčasti – dve dámske sukne, jeden živôtik a jedna blúzka. Odevy pochádzajú z pozostalosti nitrianskej šľachtickej rodiny Jozefa Kozmovského. Ide prevažne o odevy datované na začiatok minulého storočia. Nájdu sa medzi nimi však aj modely s etiketou výrobcu konkrétneho krajčírskeho salónu, ostatné sú vyrobené bez bližšej identifikácie strojovým a ručným šitím, kvalitne vypracované. Odevy sú vyrobené z hodvábnych tkanín, bavlnenej čipkoviny, ľanových alebo bavlnených podšívok. Dané odevy však v minulosti neboli odborne ošetrené.
Okrem reštaurátorských prác bolo zrealizované vyhotovenie foriem a figurín tvarovaných na mieru, čím predmety získali pôvodný symetrický a spevnený tvar, ako aj vhodných ochranných pevných obalov z pH–neutrálneho kartónu, ktoré chránia predmety pri transporte a umožnia šetrné a bezpečné uloženie tejto vzácnej a hodnotnej kolekcie.
Stav predmetov je po šetrnom reštaurátorskom zásahu stabilizovaný a ich celkový vzhľad uspokojivý. Nečistoty ako aj materiálové deformácie sú minimalizované a uvoľnené švy sú spevnené.
Je dôležité podotknúť, že analýzy materiálov, textilných väzieb, použitých techník, uskutočnených v rámci procesu reštaurovania, ako aj štýlová pestrosť jednotlivých odevných súčastí môžu poslúžiť pre ďalšie vedecké či umelecko-historické výskumy a študijné účely.
Dané modely sú zaujímavou ukážkou rôznych tvarov a materiálových kombinácií a dopĺňajú stále málo prebádanú mozaiku historickej módy na Slovensku z konca 19. storočia a z prvej polovice 20. storočia.
Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Autorka: Katarína Beňová



Kolekcia z budoáru manželky miestneho šľachtica Jozefa Kozmovského
Medzi najatraktívnejšie artefakty v zbierkových fondoch múzeí nepochybne patrí odev a jeho súčasti. Ojedinelú kolekciu odevných súčastí a doplnkov ukrýva v priestoroch svojho depozitára aj Ponitrianske múzeum v Nitre. Táto kolekcia obohatila zbierkový fond múzea v rokoch 1975 až 1977.
Kolekcia z väčšej časti pochádza z budoáru manželky miestneho šľachtica Jozefa Kozmovského, ktorého rod patril medzi významné rody v Nitrianskej stolici.
Súčasťou kolekcie sú však aj zbierkové predmety, ktoré Ponitrianske múzeum získalo od obyvateľov Nitry a od PhDr. Štefana Rakovského – historika, zberateľa a zakladateľa Okresného vlastivedného múzea v Zlatých Moravciach. Kolekciu tvoria predovšetkým dámske odevné súčasti ako sú blúzky, živôtiky, kabátiky, menej formálne denné šaty, spoločenské vychádzkové šaty, slávnostné večerné šaty, ako aj spodná bielizeň. Z materiálov má bohaté zastúpenie hodváb, hodvábny satén, taft, žoržet, krajka, vyšívaný tyl, mušelín, organtýn a zamat.
Súčasťou kolekcie sú módne doplnky, a to najmä slnečníky či klobúky, spomedzi ktorých vyniká dámsky poľovnícky klobúk a secesný klobúk s pštrosím perím. Úlohou klobúkov a slnečníkov bolo predovšetkým chrániť dámu pred slnečnými lúčmi, nakoľko dobový ideál krásy za krásnu považoval iba porcelánovo bielu pleť. Dámske klobúky z 20. storočia sú zastúpené klobúkmi menších rozmerov s úzkymi strieškami, prípadne aj bez nich, vďaka čomu si vyslúžili prezývku poklop, alebo zvon. Klobúky sú najmä z textilného a slameného materiálu, doaranžované taftom, šifónom, čiernymi pštrosími perami a umelými kvetmi.
V kolekcii sa nachádza i korzet , ktorý formoval ženské telo do požadovanej módnej línie, dlhé biele spodné košieľky z jemných tkanín, ktoré sa obliekali pod korzet, ako aj ľahké jemné živôtiky, ktoré sa obliekali na korzet.
Na modeloch z dvadsiatych rokov 20. storočia je citeľná snaha oslobodiť sa z tesných korzetov a dlhých sukní. Táto tendencia reprezentuje dobovú snahu žien po slobode a voľnosti. Farebná škála vyššie spomenutých odevov sa pohybuje v decentne jemných farbách akými sú koralová, bledofialová, smotanová či odtieň čajových ruží. Bohaté zastúpenie má čierna a šedá farba.
Pánska časť kolekcie je tvorená najmä kabátmi a klobúkmi. Pánske doplnky predstavujú klobúky z plste s nízkym česaným vlasom, typu cylindre, typu klak, čo je skladací klobúk podobný cylindru a typu pinč, čiže pánsky čierny tvrdý klobúk s olemovanou, na bokoch mierne vyhrnutou strechou.
S cieľom zachrániť ojedinelú zbierku textílií a umožniť jej prezentáciu v novopripravovanej expozícii bol vypracovaný projekt pod názvom Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry. Daný projekt v roku 2021 získal podpora finančné krytie z Fondu na podporu umenia a z Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Súčasťou reštaurátorského zásahu, ktorý bude prebiehať od júla 2021 do júna 2022 je komplexná dokumentácia, vrátane digitálnej fotodokumentácie kolekcie. Získané finančné krytie zabezpečí reštaurátorské zásahy na časti kolekcie – na dvoch dvojdielnych dámskych kompletoch (financovanie z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia) a kolekcie 11 dámskych klobúkov (financovanie zo zdrojov NSK).
Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autorka: Katarína Beňová



Obaly na klobúky prešli procesom reštaurovania
Ponitrianske múzeum v Nitre vlastní vzácnu a ojedinelú zbierku dobových odevov, odevných doplnkov a textílií. V priebehu posledných dvoch rokov sa intenzívne pracuje na zreštaurovaní artefaktov zo spomenutej kolekcie. Časť zbierky prešla vďaka viacerým projektom procesom reštaurovania, na základe čoho je možné ju prezentovať verejnosti formou novej expozície, tematicky sa viažucej k reáliám Nitry zo začiatku 20. storočia. Projekt Odevná kultúra v urbánnom prostredí, časť doplnky, ktorý sa zameral na reštaurovanie krabíc na pánske klobúky, múzeum uskutočnilo v spolupráci s doc. Mgr. art. Jankou Blaško Križanovou, ArtD., reštaurátorkou diel na papieri a reštaurátorkou fotografií.
Aj zreštaurované obaly na klobúky môžu návštevníci vidieť na výstave Etuda o starej Nitre, ktorá bude v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre sprístupnená od 6. 10. 2022. Výstava prezentujúca odevnú kultúru v mestskom prostredí Nitry cez čarovný svet dámskeho budoára, zároveň predstaví zreštaurované textílie zo zbierkového fondu múzea z obdobia od konca 19. a začiatku 20. storočia.
Téma dejín odievania je cielene zasadená do dobového kontextu starej Nitry a je úzko spätá s prezentáciou bývania v minulosti, so starostlivosťou o ľudské telo, spoločenským životom a s etiketou. Múzeum v budúcnosti plánuje výstavu rozšíriť doplnením o ďalšie zreštaurované artefakty a prostredníctvom vedecko-výskumnej činnosti obohatiť tému dejín odievania na Slovensku o nové poznatky.
Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť doplnky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Autorka: Katarína Beňová



Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť čierna dámska sada
Aj v kalendárnom roku 2024 pokračovalo Ponitrianske múzeum v Nitre v procese systematického reštaurovania vzácnej zbierky historického odevu. Celá textilná zbierka obsahuje okrem dámskych odevov, klobúkov a módnych doplnkov aj pánske modely a doplnky, čo spolu predstavuje okolo sedemdesiat zbierkových predmetov. Vďaka nim možno mapovať a doplniť údaje o vývoji módy na Slovensku z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia.
Tentoraz prešli reštaurátorským ateliérom Mgr. art. Anny Blonskej tri unikátne zbierkové predmety: čierny živôtik, čierna pelerína a pánska vesta.
Súčasťou ošetrenia čierneho živôtika bol proces čistenia. Nečistoty a materiálové deformácie boli minimalizované, uvoľnené švy a drobné trhliny boli spevnené. Na vytvarovanie zadného predĺženého dielu živôtika bol vytvorený odnímateľný doplnok, tvarovací vankúšik, tzv. honzík,, ktorý sa dá jednoducho priviazať k pásu figuríny a napomáha vytvoriť dobovú turnýrovú siluetu.
Čistenie bolo aj súčasťou ošetrenia čiernej peleríny. Po vyčistení sa pristúpilo k reštaurovaniu poškodeného textilného materiálu. Realizovalo sa podliepaním a skeletovaním. Pre ľahšiu manipuláciu a lepší prístup reštaurátorka nariasený volánik z goliera dočasne odpárala, pretože poškodená tkanina bola v mimoriadne zlej kondícii. Muselo sa pristúpiť k jej fixácii podlepením.
V rámci ošetrenia pánskej vesty reštaurátorka najskôr odstránila povrchový prach a hlbšie nečistoty z vlákien. Zatečené hnedé fľaky sa podarilo eliminovať iba čiastočne. Po vyčistení vesty nasledovalo reštaurovanie poškodených drobných trhlín. Ich sceľovanie prebehlo podložením oslabeného miesta novým, farebne príbuzným materiálom, a následne zošívaním a skeletovaním s vlasovým hodvábom.
Odevné súčasti zo zbierkového fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre sú po reštaurátorskom ošetrení vhodné na prezentačné a študijné účely. Analýzy materiálov, odevných strihov, textilných väzieb, použitých výzdobných techník ako aj štýlová pestrosť jednotlivých odevných súčastí, sú vhodné na ďalší umelecko-historický výskum a študijné účely. Dámske a pánske odevné súčasti a doplnky zo zbierky Ponitrianskeho múzea sú cenným zdrojom informácií pre odborníkov o rôznorodých tvaroch, štýloch a materiáloch historickej módy na území dnešného Slovensku.
Realizáciu projektu Odevná kultúra v urbánnom prostredí Nitry, časť čierna dámska sada z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
PhDr. Katarína Beňová



Reštaurovanie obrazu bitka pri Vozokanoch
V zbierkovom fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre sa nachádza významný ikonografický prameň. Jedná sa o obraz dokumentujúci priebeh bitky, ktorá sa odohrala 26. a 27. augusta 1652 pri Veľkých Vozokanoch.
Na obraze znázorňujúcom prvý deň bitky je možné vidieť vypálené obce, ktorými Turci prešli pri rabovaní Požitavia. Obraz potvrdzuje prítomnosť osmanského vojska aj na úrovni obce Nevidzany, odkiaľ pochádzajú nálezy z povrchového zberu, a to podkovy a hlavičky hlinených fajok.
Olejomaľba je pripisovaná maliarovi Gallovi (?) a datovaná do 19. storočia (1837). Originál namaľovaný približne 50 rokov po bitke sa stratil krátko potom, ako bol obraz znovu namaľovaný maliarom Gallom.
V rámci protitureckých bojov má veľkovozokanská bitka nezanedbateľný význam. Bola to prvá víťazná bitka proti osmanskému vojsku na území dnešného Slovenska a toto víťazstvo výrazne pozdvihlo bojovú morálku uhorského vojska. Bitka si však mimoriadnu pozornosť získala najmä skutočnosťou, že v nej v priamom boji s Turkami padli štyria členovia rodu Esterházi vo veku 24 až 35 rokov.
Do diela bolo v minulosti nevhodným spôsobom zasahované, o čom svedčí množstvo degradovaných reštaurátorských intervencií. Celoplošne je pokryté povrchovým depozitom a to aj na bočných stranách a reverze. Plátenná podložka je na niekoľkých miestach poškodená perforáciami a farebná vrstva je celoplošne skrakelovaná. Na mnohých miestach je spolu s vrstvou maliarskeho podkladu uvoľnená a opadáva. Na celej ploche maľby sa nachádza vrstva veľmi lesklého laku. Stav diela nezodpovedá jeho umeleckej ani historickej hodnote a aktuálne prebieha proces reštaurovania tohto unikátneho diela v ateliéri Mgr. art. Lucie Gregorovej. Cieľom reštaurovania je prinavrátiť obrazu maximálnu možnú autentickosť s plnou mierou rešpektovania originality tohto významného diela.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
PhDr. Katarína Beňová



Bitka pri Vozokanoch
Ikonografické pamiatky pomocou vyobrazených motívov poskytujú informácie o minulosti a predstavujú cenné historické a kultúrne dedičstvo. Neraz prinášajú dôležité poznatky o významných bitkách, bojoch a ozbrojených stretoch, ktoré sa odohrali na našom území. Jedným z týchto prameňov je obraz Bitka pri Vozokanoch. Jedná sa o závesný obraz – olejomaľbu na plátennej podložke s rozmermi 118 cm x 148 cm. Dielo nie je signované, ani datované. Detailné zobrazenie celého výjavu je špecifické množstvom miniatúrnych postáv, vedutou v poslednom pláne a legendou v spodnej časti obrazu.
Obraz zachytáva panoramatický pohľad na bitku pri Veľkých Vozokanoch, ktorá sa odohrala 26. a 27. augusta 1652. Podľa dostupných údajov sa ešte v polovici 19. storočia nachádzal vo Veľkej sieni tekovského stoličného domu v Zlatých Moravciach – v zasadačke župného úradu. Odborníci obraz datujú do 19. storočia. Má ísť o prácu zlatomoraveckého maliara Galla z roku 1837, ktorá mala byť náhradou za stratenú staršiu maľbu, vytvorenú asi 50 rokov po slávnej bitke pre veliteľa jednotky novozámockej posádky Žigmunda Esterházyho, ktorý sa tejto bitky tiež zúčastnil.
Cieľom reštaurovania bolo zachrániť obraz, ktorý bol v havarijnom stave, obnoviť pôvodný vzhľad diela, sprístupniť dielo návštevníkovi v čo najpôvodnejšej podobe a zachovať tak umeleckú a historickú hodnotu diela, čo sa v tomto prípade vďaka realizácii projektu podarilo.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt bol spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
PhDr. Katarína Beňová






Medzinárodná konferencia
Fotografie a ich prostredie, rozhodnutia pre ich udržateľnosť
na pôde Ponitrianskeho múzea v Nitre
Dňa 2. októbra 2024 sa v Ponitrianskom múzeu v Nitre konala medzinárodná konferencia, ktorá predstavila fotografie ako vybraný typ artefaktu v ich prirodzenom múzejnom a archívnom prostredí. Konferencia priniesla témy zamerané na rozšírenie znalostí a zručností v oblasti odborného ošetrenia a starostlivosti o fotografie, ale aj v oblasti prevencie. Zámerom konferencie bolo prispieť ku kvalifikovanej práci s týmto artefaktom v podmienkach múzeí a archívov.
Hlavným partnerom podujatia bola Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) a jeho odborným garantom doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD. z VŠVU. Jej odborný tím tvorili Mgr. art. Kitti Baráthová, Mgr. art. Barbora Palatínusová a Mgr. art. Ida Radványiová. Na pôde Ponitrianskeho múzea v Nitre sme zároveň privítali trojicu odborníčok z renomovaných zahraničných inštitúcií.
Krista Lough, MA. pôsobí ako reštaurátorka fotografií v Moderna Museet (Múzeum moderného umenia) v Štokholme vo Švédsku, Martina Bagatin, MA. je reštaurátorkou fotografií v Chorvátskom štátnom archíve v Zágrebe, v Chorvátsku a Zita Sor, MA. pôsobí ako reštaurátorka fotografií pre Etnografické múzeum v Budapešti, v Maďarsku.
Program konferencie pozostával z dvoch blokov. Dopoludnie bolo venované prednáškam, ktoré odprezentovali prácu s fotografickými zbierkami na renomovaných odborných pracoviskách v zahraničí. Popoludnie bolo vymedzené trom workshopom, počas ktorých sa účastníci konferencie zoznámia so základnými konzervátorskými úkonmi či s formami uskladnenia a vystavovania fotografií.
Súčasťou medzinárodnej konferencie bola výstava prezentujúca časť zbierky dobových fotografií pochádzajúcich z nitrianskych fotoateliérov ako aj časť zbierky sklených negatívov. Dané zbierkové predmety umožnili návštevníkom nazrieť do sveta dámskeho odievania v mestskom prostredí na sklonku 19. storočia a do života šľachtického rodu Migazzi. Časť zbierky prešla procesom konzervovania v ateliéri doc. Mgr. art. Janky Blaško Križanovej, ArtD. a procesom digitalizácie v Digitalizačnom centre SNG v Banskej Bystrici.
Projekt medzinárodná konferencia Fotografie a ich prostredie, rozhodnutia pre ich udržateľnosť podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
PhDr. Katarína Beňová





