Keď človek narovnal rieku

Vodné toky mali od praveku nielen ekonomickú, ale aj komunikačnú a orientačnú funkciu. Podľa nich sa riadili kupci a trhovníci, čo spôsobilo, že názvy riek sa ustálili veľmi skoro. Názov rieky Nitry poznáme z najstarších uhorských prameňov, pričom jazykovedci ho spájajú so staroslovienskymi výrazmi znamenajúcimi nietiť oheň alebo kresať, rezať stromy, čiže klčovať. V prenesenom význame tak označuje miesto, kde sa rúbe porast alebo horí oheň. V ľudovej reči sa rieka označovala aj ako drík – hlavný prúd či koryto rieky.

Po tatárskom vpáde v roku 1241 sa začal budovať obranný systém mesta Nitra, najmä Horného mesta. Dolné mesto bolo opevnené neskôr počas tureckého ohrozenia palisádami a vodnou priekopou. Jedno z ramien rieky Nitry obtekalo hradný kopec a neskôr z neho vznikla riečka Nitrička. Rieka zároveň podporovala poľnohospodársky charakter mesta, keďže záplavy zvyšovali úrodnosť pôdy. Na prelome 19. a 20. storočia sa mesto rozširovalo za pôvodné opevnenia, čo umožnilo rozvoj priemyslu. Časté záplavy však spôsobovali škody novým priemyselným podnikom, preto sa v roku 1928 začala regulácia rieky Nitry. Zasypalo sa 9 km starých ramien, spevnili sa brehy kameňom z miestneho lomu a vysádzali sa stromové aleje. Reguláciou a presunutím koryta sa získali stavebné pozemky, na ktorých vznikli nové mestské štvrte. Významným obdobím boli 40. roky 20. storočia, keď sa pokračovalo v budovaní ochranných hrádzí a moderných mostov. Regulácia rieky Nitry výrazne znížila riziko záplav a umožnila ďalší rozvoj územia. Po roku 1950 sa tok rieky skrátil vybudovaním kanála pri Nových Zámkoch, ktorým sa rieka Nitra vlieva do Váhu. V okolí Nitry vznikol systém vodných diel (Jelšovce, Nitra, Dolné Krškany), ktoré slúžia na výrobu elektrickej energie, reguláciu toku, ochranu pred povodňami a rekreáciu. Súčasťou sú aj rybovody a plavebné komory, hoci rieka sa napokon nestala splavnou. Regulácia rieky Nitry je dodnes považovaná za významnú technickú pamiatku. Mesto Nitra je v súčasnosti členené na viacero funkčných zón: centrálne mestské jadro, obytné, výrobné a rekreačné oblasti. Rieka Nitra pritom zohráva dôležitú úlohu ako prirodzená hranica medzi týmito zónami a zároveň predstavuje prvok s rekreačným potenciálom.

Porovnanie vývoja územia mesta Nitra ukazuje, že medzi rokmi 1780 a 2010 sa zmenilo až 70 % krajiny, najmä v dôsledku zefektívňovania poľnohospodárstva a urbanizácie. Po roku 1950 nastal výrazný rozvoj priemyslu aj bytovej výstavby, najmä pozdĺž rieky Nitry a železnice. Urbanizácia predstavuje komplexný proces rozvoja miest, zahŕňajúci rast populácie, ekonomických aktivít aj zmien v krajine. V prípade Nitry je tento proces úzko spätý práve s reguláciou a využívaním rieky Nitry, ktorá zásadne ovplyvnila podobu mesta aj jeho okolia.