Rečníci


PHDR. MARKÉTA HOLUBOVÁ, PH.D.
Oddělení pro výzkum kulturního dědictví Etnologického ústavu AV ČR

vyštudovala históriu a etnológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde v roku 1999 získala titul Ph.D. a neskôr aj titul PhDr. Od roku 1999 pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení pre výskum kultúrneho dedičstva v Etnologickom ústave AV ČR v Prahe. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na dejiny náboženského pútnictva, ľudovú duchovnú kultúru, kramárske tlače, médiá a jezuitské aktivity v ranom novoveku. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných publikácií, vrátane monografií o kramárskych piesňach a ľudovej tradícii.


MGR. MICHAELA KALINOVÁ, PHD.
privátna bádateľka

je absolventka magisterského štúdia odboru Veda o výtvarnom umení na katedre Dejín umenia FFUK Bratislava (1999) a doktorandského štúdia na Fakulte architektúry STU Bratislava (2020). V období rokov 1999 – 2024 pracovala v Pamiatkovom úrade SR v Bratislave so špecializáciou na sakrálnu architektúru. Vedecky sa spolupodieľala na spracovaní monograficky vypublikovanej problematike Kalvárií a Krížových ciest Slovenska (2002) a priebežne pokračuje v ich skúmaní. Ďalej spolupracovala na projekte Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, kde v rámci publikácií k okresom Ružomberok (2008)  a Martin (2012) spracovala heslá a úvodné kapitoly k sakrálnej architektúre. Venovala sa taktiež problematike stredovekých premonštrátskych kláštorných areálov, pamiatkovým výskumom stredovekej sakrálnej architektúry či problematike gemerskej stredovekej architektúry.


MGR. JANA PIECKOVÁ
Krajský pamiatkový úrad Žilina

študovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2010 pôsobí na Krajskom pamiatkovom úrade Žilina ako metodička reštaurovania a obnovy hnuteľných a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

ING. ARCH. KAROL ĎURIAN, PHD.
Krajský pamiatkový úrad Žilina

študoval architektúru a obnovu pamiatok na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Ústave ochrany a obnovy pamiatok Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pôsobí na Krajskom pamiatkovom úrade Žilina (vedúci pracoviska Martin). Zaoberá sa výskumom historických krovov a metodikou obnovy nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.


MGR. ŽOFIA GERIČOVÁ
Krajský pamiatkový úrad Trnava

v roku 2007 ukončila magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave, odbor: Dejiny umenia a kultúry. V rokoch 2007 – 2011 pôsobila ako pamiatkárka na Krajskom pamiatkovom úrade v Nitre, od roku 2015 na Krajskom pamiatkovom úrade v Trnave. Jej odborným zameraním je sakrálna architektúra a reštaurovanie. Venuje sa problematike reštaurovania kamenných exteriérových sôch/objektov a kamenných prvkoch tvoriacich súčasť architektúry.

MGR. ARCH. RASTISLAV PETROVIČ
Krajský pamiatkový úrad Trnava

absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v odbore architektúra (1996), od ukončenia VŠ pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade v Trnave. V práci sa venuje sakrálnym a výtvarným pamiatkam, kaštieľom a kúriám. Mimo práce seredskému kaštieľu a regiónu Sereď a okolie. Je spoluautorom monografií Sereď – dejiny mesta (2002), Sereď na starých obrázkoch (2005), Nález gotického kostola v Seredi (2005), Šintavský hrad vykopaný – zakopaný (2006), príspevky o pamiatkach publikoval v odbornej tlači, v zborníkoch (Galanta ), v obecných monografiách (Pusté Úľany 2006, Veľké Úľany 2010, Voderady 2014) a lokálnej tlači.


PHDR. PAVEL HÁJEK
Národní památkový ústav České Budějovice

vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Prahe v odbore knihovníctvo a vedecké informácie a archívnictvo. V roku 1988 nastúpil do vtedajšieho KSSPPOP v Českých Budějoviciach (dnes NPÚ UOP v ČB) na pozíciu vedúceho odboru evidencie, dokumentácie a informačných systémov, v ktorom pôsobí dodnes. V rámci svojho pôsobenia v NPU sa zaoberal základnou evidenciou mobiliárnych fondov, napĺňaním systému ISO, tzv. reidentifikáciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok, spolupodieľal sa na vzniku pamiatkového katalógu, zabezpečuje jeho napĺňanie, rovnako ako systému MIS a GIS. Na začiatku 90. rokov minulého storočia sa jednou z jeho špecializácií stala drobná sakrálna architektúra, neskôr sa venoval ľudovej architektúre. Druhou špecializáciou sú historické knižničné fondy, kde dnes pôsobí na pozícii hlavného metodika pre katalogizáciu a správu zámockých knižníc v správe NPU, podieľa sa na vývoji systému Tritius. Dlhodobo sa podieľa na vedeckých a výskumných projektoch zameraných na malú sakrálnu architektúru a historické knižničné fondy.


MGR. PETR DRASTIL
Ústav evropské etnologie
, Masarykova univerzita Brno

v rokoch 2019 až 2024 študoval etnológiu na Ústave európskej etnológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Svoju bakalársku diplomovú prácu venoval výskumu hodových slávností v západnej časti aglomerácie mesta Brno. V diplomovej práci sa potom zameral na súčasný stav kráľovničiek na Morave. V súčasnosti študuje doktorandské štúdium na uvedenom ústave, pričom jeho výskumné zameranie tvorí úloha obnoveného tradičného ľudového odevu v procese formovania lokálnej a regionálnej identity. V rokoch 2023 až 2024 pracoval ako kurátor-etnológ v Podhoráckom múzeu – jednej z pobočiek múzea Brněnska. Od konca roku 2024 pracuje opäť ako kurátor-etnológ v Múzeu regiónu Boskovicka. Vo svojom výskume sa ďalej venuje fenoménu obnovy tradícií, etnokultúrnym tradíciám, obnovenému alebo osobitému odevu a funkcii tradícií v súčasnej postmodernej spoločnosti. Počas svojej práce v múzeu v súčasnosti dokumentuje a študuje kunštátsku keramiku.


MGR. RUDOLF ŠIMEK
Ústav pro dějiny umění, Filozofická fakulta Univerzity Karlovy v Praze

je historik umenia a kurátor Podbrdského múzea v Rožmitále pod Třemšínom. Dlhodobo sa venuje výskumu a dokumentácii tradičných remesiel a priemyslu v regióne Podbrdska, najmä rezbárstvu, tesárstvu, cvočkařství a lesným remeslám. Vyštudoval dejiny výtvarného umenia na Univerzite Palackého v Olomouci a absolvoval Školu múzejnej propedeutiky. Vo svojej dizertačnej práci sa zameriava na ľudové pútnické sošky Panny Márie Svatohorskej a ďalšie drevorezby z príbramskej a nepomucko-zalánskej produkcie. Je autorom výstavy Fenomén zalánská madona (november 2024 až január 2025), ktorá predstavila výsledky terénneho výskumu a typologického spracovania týchto ľudových sôch. Okrem odbornej činnosti pôsobí od roku 2014 aj ako starosta obce Starosedlský Hrádek.


PHDR. LENKA BLAŽKOVÁ, PH.D.
Hornické muzeum Příbram

absolventka kultúrno-historických regionálnych štúdií na Univerzite J. E. Purkyněho v Ústí nad Labem (1998) a etnológie na Karlovej univerzite v Prahe (2008). Od roku 1999 pracuje ako historička v Banskom múzeu v Příbrame. Špecializuje sa na tradičné príbramské remeslá, najmä voskárstvo, s dôrazom na výrobu a predaj súvisiaci s mariánskym pútnickým miestom Svatá Hora pri Příbrami. Študuje osudy zaujímavých osobností kultúrno-spoločenského významu v regióne, život a zvyky vidieckych vrstiev v Příbramsku v rokoch 1870 – 1945 a dejiny miestnej tradície rezbárstva, najmä betlémárstva. Osobitnú pozornosť venuje životu baníckych komunít v tejto oblasti do roku 1945 a ľudovému umeniu baníkov. Od roku 2008 vedie voskárske workshopy s ukážkami bielenia vosku, liatia sviečok a obetín, výroby stĺpikov vrátane zdobenia. Je autorkou knihy Voskařství (2006) a spoluautorkou monografie Příbram. Historie, kultura, lidé (2016) publikuje v regionálnych zborníkoch (Podbrdsko 2017-2024, Středočeský vlastivědný sborník 2020-2022) a v zborníkoch tematických konferencií. Je tiež autorka a spoluautorka regionálnych výstav.


MGR. ET MGR. VLADIMÍR OLEJNÍK, PHD.
Filozofická fakulta Katolíckej univerzity, Ružomberok

absolvent Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore Všeobecná katolícka teológia (1999) a Filozofickej fakulty PU v odbore Latinský jazyk (2001), doktorandské štúdium v odbore Slovenské dejiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (2019). Od r. 1999 archivár, od r. 2004 do súčasnosti vedúci archivár Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie – Spišská Kapitula. Od r. 2000 tiež vysokoškolský pedagóg na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí, Teologickej fakulty KU (asistent: latinský jazyk, patrológia, cirkevné dejiny). Od r. 2023 univerzitný docent na katedre histórie Filozofickej fakulty KU v Ružomberku. Autor a spoluautor niekoľkých monografií, mnohých štúdií, účastník mnohých konferencií doma i v zahraničí, účastník mnohých projektov. Odborne sa zaoberá dejinami novoveku so zameraním na cirkevné dejiny, ďalej neolatinistikou a historickou filológiou vo všeobecnosti, ako aj výskumom svetských i sakrálnych historických stavieb na Spiši a v okolitých historických regiónoch.


MGR. DANIELA REĽOVSKÁ
Ľubovnianske múzeum – Hrad v Starej Ľubovni

vyštudovala Dějiny výtvarných umění na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 2018 pôsobí ako odborný zamestnanec v Ľubovnianskom múzeu – hrade v Starej Ľubovni na pozícii kurátor – umelecký historik. Vo svojej odbornej praxi sa venuje výskumu zbierkových predmetov, najmä z depozitára umeleckej histórie. Je kurátorkou stálej výstavy Paláca Lubomírskych na hrade Ľubovňa. V publikačnej činnosti sa zameriava najmä na zbierkový fond Ľubovnianskeho múzea, ale aj umenovedné pamiatky v lokalite okresu Stará Ľubovňa.


MGR. DANIEL VRÁBEĽ
Ľubovnianske múzeum – Hrad v Starej Ľubovni

študoval na Prešovskej univerzite v Prešove na Filozofickej fakulte inštitúte Histórie odbor História. Počas štúdia sa stal členom Spišského dejepisného spolku, štúdium ukončil v roku 2024. Vo svojej diplomovej práci riešil problematiku konfesionálneho vývoja v regióne Spiš v ranom novoveku.  V doktorandskom štúdiu zatiaľ nepokračuje, v súčasnosti pracuje ako kurátor -historik v Ľubovnianskom múzeu – hrad v Starej Ľubovni. Vo svojej činnosti sa snaží zameriavať hlavne na cirkevné a kultúrne dejiny, je autorom niekoľkých článkov na internetovom portáli HistoryLab.


PHDR. RADOMÍR SABOL
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

historik umenia, zaoberá sa problematikou drobných sakrálnych objektov v krajine, predovšetkým z hľadiska ich liturgického využitia a kultúrno-historických kontextov. Dlhodobý záujem venuje aj pútnickému miestu Marianka a umelecko-historickému dedičstvu, ktoré je spojené s týmto mariánskym pútnickým miestom. Od roku 2018 pôsobí na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky, kde sa venuje procesom spojeným s vyhlásením nových nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Typologicky sa venuje širokému spektru objektov profánneho charakteru a plochám historickej zelene. V súčasnosti pôsobí aj na Katedre archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako externý doktorand.

DOC. PHDR. STANISLAVA BÖNDE GOGOVÁ, PHD.
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

je muzeologička a archeologička pôsobiaca na Katedre archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Vo vedecko-pedagogickej činnosti sa venuje najmä terénnemu výskumu a ochrane kultúrneho dedičstva, so zameraním na pohrebný rítus v stredoveku a ranom novoveku, ako aj na sakrálne pamiatky v historickej krajine Tríbečského podhoria. Významnou súčasťou jej práce je prezentácia a popularizácia archeológie a kultúrneho dedičstva in situ aj in fondo, ktoré aplikuje aj do vzdelávania. Je autorkou viacerých odborných štúdií a publikácií, odbornou garantkou a kurátorkou výstav a aktívne sa podieľa na výskumných a vzdelávacích projektoch. Ako expertka pre oblasť kultúry a kultúrneho dedičstva, bola v roku 2020 Úradom vlády SR poverená vypracovať Strategickú správu Grantov EHP a Nórska za rok 2019. Od roku 2020 sa venuje aj výskumu archeológie popravísk a šibeníc v historickej krajine.

PHDR. DANIEL BEŠINA, PHD.
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

muzeológ a archeológ, venuje sa výskumu archeológie popravísk a právnej archeológie, ako aj problematike historickej krajiny. Špecializuje sa na prezentáciu archeológie in situ a in fondo, pričom sa vo svojej práci zameriava aj na teoretickú a aplikovanú muzeológiu. Vo výskume a prezentácii pamiatok uplatňuje digitálne technológie, čím prepája tradičné prístupy s modernými inováciami. V rokoch 2013 – 2019 pôsobil ako výtvarník-dokumentátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Po ukončení doktorandského štúdia v odbore archeológia na Filozofickej fakulte UKF v Nitre (2019) pôsobil ako odborný asistent na Katedre muzeológie FF UKF (2019 – 2023). Od roku 2022 pôsobí ako odborný asistent na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2024 má na tejto fakulte funkčné miesto docenta. Je členom medzinárodnej organizácie EAA – European Association of Archaeologists (od roku 2024).


DOC. MGR. ZUZANA BORZOVÁ, PHD.
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

archeologička, zaoberá sa problematikou včasného stredoveku, predovšetkým stredovekým poľnohospodárstvom a poľnohospodárskym náradím, ako aj  témou starých Maďarov a otázkou pohrebísk záveru včasného stredoveku. Taktiež sa venuje problematike nedeštruktívnej archeológie a archeológii krajiny, najmä výskumu pohoria Tribeč. Venuje sa aj popularizácii archeológie, predovšetkým prostredníctvom workshopov a podujatí pre deti a mládež.  Od roku 2022 je vedúcou Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je členkou viacerých vedeckých archeologických spoločností,  edičných a vedeckých rád, hlavnou organizátorkou viacerých medzinárodných archeologických konferencií a workshopov a  kurátorkou niekoľkých výstav.

DOC. MGR. DOMINIK REPKA, PHD.
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

archeológ, venuje sa dobe laténskej a rímskej, predovšetkým v oblasti pochovávania a materiálnej kultúry. Jeho výskumné aktivity sú zamerané aj na výskum stredovekých a včasnonovovekých hradov a spracovávanie stredovekej a novovekej keramiky. Pod jeho vedením bolo realizovaných viacero terénnych archeologických výskumov, ako napr. na Oponickom hrade (od roku 2015). Od roku 2014 pôsobí na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vysokoškolský pedagóg, najprv vo funkcii odborného asistenta a neskôr docenta. Od roku 2022 pôsobí na fakulte aj vo funkcii prodekana pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium.

PHDR. ING. BC. PETER SATER, PHD. ET PH.D.
Krajský pamiatkový úrad v Nitre

historik, archivár, archeológ a architekt, zaoberá sa výskumom a obnovou hradných zrúcanín na Slovensku. Venuje sa taktiež výskumu šľachtických rodov, predovšetkým Apponyiovcov. V období 2013 – 2022 bol predsedom OZ Apponiana, ktoré sa od roku 2001 venuje obnove a výskumu Oponického hradu. V rámci svojej výskumnej činnosti sa taktiež venuje štúdiu a identifikácii pergamenových fragmentov, sekundárne použitých v starých tlačiach a rukopisoch. V súčasnosti pracuje na Krajskom pamiatkovom úrade v Nitre, kde je poverený jeho vedením.

PHDR. THDR. ROMAN GERŠI, PHD. SLL.
Nitriansky hrad

historik, liturgista, archivár a knihovník. Venuje sa dejinám Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Nitra. Vyše tridsať rokov sa osobitne venuje cirkevným a svetským dejinám Obce a Farnosti Oponice a šľachtickým rodinám grófov Apponyiovcov a zemanov Bartakovičovcov. V rámci výskumu hrobky Bartakovičovcov sa venuje spracovávaniu archívnych dokumentov (kanonické vizitácie, úradná dobová korešpondencia, matričné záznamy a genealógie), ktoré mapujú vznik a používanie tejto hrobky v 19. storočí. V súčasnosti pracuje na Nitrianskom hrade, kde spracováva úradný a súkromný archív  kardinála Jána Chryzostoma Korca.

MGR. SILVIA BODORIKOVÁ, PHD.
Katedra antropológie, Univerzita Komenského v Bratislave

antropologička, zaoberá sa analýzami kostrových pozostatkov z historického a prehistorického obdobia. Venuje sa tiež štúdiu potravných zvyklostí na základe analýz stabilných izotopov, stopových prvkov a dentálnych bukálnych mikroabrázií. Podieľala sa na výskumoch historických osobností, napr. príslušníkov rodiny Kuffnerovcov a Moravských, Košických mučeníkov, A. Welsa – pradeda herečky A. Hepburn, múmie z hradu Krásna Hôrka a egyptskej múmie z múzea v R. Sobote. Okrem historickej antropológie spolupracuje na výskumoch z oblasti auxológie, klinickej a forenznej antropológie. V súčasnosti pracuje na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty, Univerzity Komenského v Bratislave.

RNDR. MICHAELA DÖRNHÖFEROVÁ, PHD.
Katedra antropológie, Univerzita Komenského v Bratislave

antropologička, špecializuje sa na historickú antropológiu, paleopatológiu a forenznú antropológiu. V rámci historickej antropológie sa venuje tiež porovnávacej osteológii. Je členkou Slovenskej antropologickej spoločnosti pri SAV a redaktorkou časopisu Slovenská antropológia.

ING. ARCH. MARTIN BÓNA, PHD.
Nezávislý vedec

stavebný historik, pôsobiaci v oblasti pamiatkových architektonicko-historických a umelecko-historických výskumov a návrhov obnovy pamiatok. V rokoch  1992-2003 pôsobil na strediskách Pamiatkového ústavu (neskôr úradu) v Topoľčanoch a Nitre a od roku 2004 podniká v oblasti pamiatkového výskumu. Dlhodobo sa špecializuje na výskum a obnovu fortifikačnej a sakrálnej architektúry a úzko spolupracuje aj v interdisciplinárne zameraných výskumoch spoločne s archeológmi, archivármi a dendrochronológmi. Aktívne sa zúčastňuje aj v predprojektovej príprave obnovy pamiatok torzálnej architektúry (hradné zrúcaniny) a výsledky svojej práce publikuje v odborných periodikách a monografiách.

PROF. RNDR. ROMAN PAŠTEKA, PHD.
Katedra inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky, Univerzita Komenského v Bratislave

geofyzik, venujúci sa využitiu merania geofyzikálnych polí v rámci nedeštruktívneho archeologického prieskumu. Jeho hlavným vedeckým zameraním je využitie magnetometrie, gravimetrie a georadaru pri detekcii archeologických objektov. Je jedným zo zakladateľov slovenskej mikrogravimetrie, ktorá sa zameriava na nedeštruktívny prieskum podpovrchových dutín (krýpt, pivníc a podobne). Okrem vedeckej činnosti sa venuje intenzívne aj výuke na Prírodovedeckej fakulte UK a dlhé roky prednáša predmet „Metódy archeo-geofyzikálneho výskumu“ pre študentov Filozofickej fakulty UK. Je členom profesných organizácii EAGE a SEG, členom redakčnej rady zahraničného časopisu Geophysical Prospecting a zástupca šéfredaktora domáceho časopisu Contributions to Geophysics and Geodesy. V súčasnosti je zástupcom vedúceho Katedry inžinierskej geológie, hydrogeológie a aplikovanej geofyziky na Prírodovedeckej fakulte, UK v Bratislave.

BC. MGR. MIRIAMA TÁBIOVÁ
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

antropologička, špecializuje sa na fyzickú antropológiu, pričom sa zameriava na analýzu ľudských kostrových pozostatkov z obdobia histórie a prehistórie. V období rokov 2018 až 2024 pôsobila ako archeologický technický pracovník a antropológ v súkromnej archeologickej spoločnosti, kde získala praktické skúsenosti v terénnej a laboratórnej práci. Počas tejto doby úspešne absolvovala štúdium aplikovanej informatiky, čím si rozšírila svoju odbornú kvalifikáciu. V súčasnosti je študentkou doktorandského štúdia na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa zaoberá analýzou osteologického materiálu a pedagogickou činnosťou v oblasti antropológie.

PHDR. DANIEL BEŠINA, PHD.
Katedra archeológie Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

muzeológ a archeológ, venuje sa výskumu archeológie popravísk a právnej archeológie, ako aj problematike historickej krajiny. Špecializuje sa na prezentáciu archeológie in situ a in fondo, pričom sa vo svojej práci zameriava aj na teoretickú a aplikovanú muzeológiu. Vo výskume a prezentácii pamiatok uplatňuje digitálne technológie, čím prepája tradičné prístupy s modernými inováciami. V rokoch 2013 – 2019 pôsobil ako výtvarník-dokumentátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Po ukončení doktorandského štúdia v odbore archeológia na Filozofickej fakulte UKF v Nitre (2019) pôsobil ako odborný asistent na Katedre muzeológie FF UKF (2019 – 2023). Od roku 2022 pôsobí ako odborný asistent na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2024 má na tejto fakulte funkčné miesto docenta. Je členom medzinárodnej organizácie EAA – European Association of Archaeologists (od roku 2024).


MGR. THLIC. MARTIN HOFERKA, TH.D.
Záhorské múzeum Skalica

pracuje v Záhorskom múzeu v Skalici, kde sa venuje regionálnej histórii so zameraním na cirkevné dejiny.

PHDR. RICHARD BENECH
Trenčianske múzeum v Trenčíne

je absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre odbor etnológia, kulturológia a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií. Zameriava sa hlavne na terénny výskum v oblasti tradičného odevu (formy a determinanty vývoja). Je autorom viacerých publikácií, troch filmových dokumentov na tému vtáčnictvo, mikulášske obchôdzky a výšivkársky spolok Izabella; autorom a garantom projektu Herbarium populi Vagi zameraného na popularizáciu tradičného odevu.


PHDR. PETER MICHALOVIČ
Záhorské múzeum Skalica

študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre, aprobácia slovenský jazyk – hudobná výchova, v r. 1990-92 absolvoval študijný pobyt na Etnomuzikologickom oddelení Ústavu hodnej vedy SAV v Bratislave (externe do r. 2000) a v r. 2003 som získal titul PhDr. za dizertačnú prácu na tému Ľudová hudobná kultúra na Záhorí. Od r. 1992 je zamestnaný ako odborný pracovník – muzikológ, kustód zbierok, od r. 2009 zástupca riaditeľa – v Záhorskom múzeu v Skalici. Od r. 1997 pracuje ako výkonný redaktor časopisu Záhorie, ktorý vydáva Záhorské múzeum v Skalici. Pôsobí ako umelecký vedúci Folklórneho súboru Skaličan a zároveň primáš ľudovej hudby Skaličan (od r. 1980 doteraz).