späť
Vejár je odevný doplnok s praktickou funkciou zároveň slúžiaci ako estetický a spoločenský prvok. Skladá sa z tenkých rebier, medzi ktorými je pripevnený papier, látka, prípadne iný materiál. Je symbolom elegancie, ženskosti, ale aj tajomnosti. Za zlatý vek vejárov sa považuje obdobie baroka a rokoka, t. j. 17. a 18. storočie. Práve v tomto období vznikla vejárová reč – diskrétny spôsob flirtu a komunikácie. V 19. storočí sa vejáre rozšírili aj do meštianskej spoločnosti.
V zbierkovom fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre sa nachádza kolekcia 15 vejárov z rôznych materiálov, medzi ktorými je celokožený vejár, vejár zo slonoviny či vejár z pštrosích pier. Vejáre sú datované na začiatok 20. storočie a sú medzi nimi aj vejáre smútočné. V roku 2025 prešli 4 jedinečné kusy rukami reštaurátorky Mgr. art. Anny Blonskej. Cieľom ich odborného ošetrenia bolo spevnenie a stabilizácia materiálu, ako aj prinavrátenie pôvodného estetického a výtvarného výzoru, čím sa zvýšila čitateľnosť ošetrených artefaktov.
Vejár s ozdobným listom je vytvarovaný z pravej bruselskej paličkovanej čipky béžovej farby. Dekor tvoria kvety, listy a stonky stáčané a tvarované z úzkej pásovej čipky. Jednotlivé tvary sú navzájom prepojené šitými pavúčikmi, medzipriestory sú vyplnené slučkovým stehom. Po obvode je vejár zdobený úzkou stuhou s drobnými oblúčikmi. V hornej časti listu sú z lícnej strany našité v jednej línii tri hodvábne obdĺžniky s ručne maľovanými výjavmi. Najzachovalejší je stredný, zobrazujúci sediacu dámu s dvomi gavaliermi. Rebrá v počte 16 kusov sú kostené, prípadne slonovinové.
Vejár s textilným maľovaným listom má list zhotovený z pásu jemnej priesvitnej závojovej tkaniny, sýtej červenej farby. Je ručne pomaľovaný motívmi kvetov. Stonky sú jemné zelenozlaté. Na hornom a spodnom okraji vejárového listu je našitá úzka čipka červenej farby. Okrem maľby kvetov je tkanina zdobená na štyroch rebrách zlatým tlačeným dekorom. Rebrá vejára sú z červeného lakovaného dreva v počte 19 kusov. V spodnej časti (na rúčke) sú ozdobené žltozlatým rastlinným dekorom. Rebrá sú spojené kovovým nitom s perleťovým krúžkom, z ktorého visí obrúčka zo žltého kovu. Na obrúčke je pripevnená ripsová stuha tmavočervenej farby.
Vejár s papierovým listom má prednú stranu z bieleho papiera s jemnou potlačou s „moiré“ efektom. Povrch je perforovaný motívom drobných hviezdičiek a bodiek. Pod touto vrchnou vrstvou papiera je podložená postriebrená fólia, čím dekor viac vyniká. Zo zadnej strany je vejár podlepený ešte jednou vrstvou bieleho papiera, bez vzoru, len s „moiré“ efektom. Je to optický jav, ktorý vzniká prekrývaním dvoch pravidelných vzorov (napr. mriežok alebo čiar) s mierne odlišnou frekvenciou, čím sa vytvárajú nové pruhy, kruhy alebo farby.
Rebrá v počte 16 kusov sú kostené biele s perforovaným vzorom lístočkov a dierok. Spodný okraj vejárového listu obojstranne lemuje fialová stuha. Rebrá sú spojené nitom s ozdobným perleťovým krúžkom, z ktorého visí kovová obrúčka. V nej je navlečená fialová stuha na zavesenie.
Posledný zo štvorice zreštaurovaných vejárov je vejár s textilným ručne maľovaným listom. List vejára je zlepený z dvoch typov tkanín a vystužený, pravdepodobne škrobený. Z lícnej strany je zhotovený z hodvábnej hladkej tkaniny atlasovej väzby, pôvodne béžovo-smotanovej farby. Na ľavej strane je zdobený ručne maľovaným výjavom, ktorý tvoria dve sýkorky sediace na vetvičkách červenej jarabiny. Z druhej strany je vejár podlepený jednofarebnou tkaninou v plátnovej väzbe. Medzi vrchnou a spodnou textíliou je vložená vrstva plátku papiera, tvoriaca spevňujúcu výstuž. Rebrá vejára tvorí 14 tenkých štiepaných plátkov. Spojené sú kovovým nitom s perleťovým krúžkom.
Niekoľko jedinečných kusov z kolekcie vejárov si návštevníci Ponitrianskeho múzea v Nitre môžu pozrieť na výstave Etuda o starej Nitre, ako aj v expozitúre Ponitrianskeho múzea v Nitre v Múzeu v Zlatých Moravciach v expozícii Rod Migazzi.
Reštaurovanie vejárov bolo financované zo zdrojov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
PhDr. Katarína Beňová
