späť
Dňa 8. mája európske štáty oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom a ukončenie 2. svetovej vojny. Práve preto počas prvých májových dní na tieto udalosti viac spomíname.
Kontakty väčšiny Nitranov s vojnovými udalosťami súviseli najskôr iba s leteckými poplachmi pri preletoch nepriateľských bombardovacích lietadiel nad mestom. V týchto chvíľach sa v Nitre zastavil bežný život a ľudia sa presunuli do bezpečia protileteckých krytov. Prvý takýto poplach zažili Nitrania v noci z 2. na 3. septembra 1942, keď sovietske lietadlá leteli bombardovať Budapešť. V roku 1943 začali prelety angloamerických bombardovacích lietadiel od juhu na sever. Nikdy sa nevedelo, kde zhodia svoj náklad, preto poplachy trvali i viac hodín. Koncom augusta 1944 sa nepriateľská letecká činnosť nad Nitrou zintenzívnila a prelietajúce zväzy bombardovacích lietadiel zmohutneli na 300 až 450 strojov.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944, zvolal veliteľ miestnej posádky ako aj Pechotnej dôstojníckej a poddôstojníckej školy mjr. Šmigovský na Mestský dom poradu všetkých predstaviteľov úradov. Povstanie označil za vzburu pomýlených jedincov a oznámil, že s posádkou zachováva vernosť prezidentovi Tisovi a vláde v Bratislave. Zároveň sa ujal vojenskej správy mesta. Dňa 31. augusta 1944 o 14.30 hod. prešla Nitrou prvá nemecká jednotka. Presúvala sa v 2 autobusoch a 6 osobných autách s guľometmi a pokračovala smerom na Zlaté Moravce. Po prestrelke s povstalcami pri Zlatých Moravciach sa zvyšok kolóny vrátil cez Nitru do Bratislavy. Dňa 1. septembra prišla do Nitry časť nemeckej divízie a chcela sa ubytovať v mestských kasárňach, no slovenskí vojaci ju odmietli vpustiť. Pri bráne kasární začali velitelia obidvoch strán vyjednávať. Nezaobišlo sa to bez prítomnosti zvedavcov z radov občanov Nitry. Nasledovali telefonáty s prezidentom Tisom, ako aj s veliteľom nemeckých vojsk na Slovensku, generálom Hӧflem. Napokon sa Nemci rozhodli zmeniť svoj zámer a odišli smerom na Zlaté Moravce. V Nitre zanechali iba jednotku vojenskej polície v počte 126 mužov a Gestapo. Šmigovský zostal veliteľom mesta až do 3. septembra, keď prišli do Nitry ďalšie nemecké vojská a začlenili ju do vojnového operačného pásma. Nitra bola pre Nemcov dôležitým strategickým bodom pre ovládnutie Slovenska.
Od septembra 1944 bol v Nitre cítiť pohyb frontu. Cez mesto prechádzali utečenci z Ukrajiny, Poľska, z Maďarska, ale aj z východného Slovenska. Krátko pred Vianocami 20. decembra 1944 zažila Nitra prvé letecké bombardovanie. Pravdepodobne sa jednalo o sovietske lietadlo. K stratám na životoch, našťastie, nedošlo.
Dňa 26. marca 1945, v pondelok veľkonočného týždňa, okolo 9. 30 hod. preletela nad Nitrou skupina 36 sovietskych bombardovacích lietadiel. Údaje o počte bombardérov sa rozchádzajú, ale vieme, že nálet sa konal v štyroch vlnách. Bojová formácia obletela železničnú stanicu a zaútočila bombami na časť mestských kasární a na Párovce, najchudobnejšiu časť mesta. Nemecká armáda v tom čase však už v meste nebola. Bomby zasiahli Kupeckú, Farskú a Hlavnú ulicu, ako aj priestor pred hlavnou poštou, Podhradie či budovu prepoštstva. Zasiahli aj divadlo a tržnicu, v predsviatočnom období plnú ľudí, ktorým pre oneskorené vyhlásenie leteckého poplachu nezostal čas na únik do krytov.
Na všetkých obetiach útoku boli badateľné viacnásobné poranenia, z ktorých každé predstavovalo ohrozenie života. Obete, ktoré sa nachádzali blízko epicentra dopadu leteckej bomby mali odtrhnuté končatiny, roztrhaný hrudník či brušnú dutinu. Mnoho tiel nebolo možné identifikovať. Ulice boli plné trosiek, skla, škridiel, trámov, dymu z požiarov a z obchodov vytrhnutých oceľových roliet, tam, kde obchodníci stihli rolety po zaznení sirén stiahnuť.
Hlásna služba sa odvážila odtrúbiť koniec poplachu až o jeden a pol hodiny po nálete. Až potom začalo zachraňovanie ranených, z ktorých 90% potrebovalo urgentné chirurgické zásahy. Problém nastal s odvozom zranených do nemocnice, nielen kvôli prekážkam na ceste a kráterom po bombách, ale aj preto, že jediná sanitka Červeného kríža nepostačovala. Neskôr Civilná protiletecká obrana (CPO) požiadala o pomoc vojsko, ktoré poskytlo 3 nákladné autá.
Na záchrane množstva ľudí mal veľkú zásluhu MUDr. Juraj Komár s manželkou, ktorí priamo na mieste poskytovali prvú pomoc. Zranených zvážali celý deň do miestnej nemocnice, kde nadľudský výkon podal MUDr. Štefan Fraštacký a jeho kolegovia, ktorí bez prestávky pokračovali v operáciách a záchrane životov ťažko zranených, a to napriek totálnemu vyčerpaniu, nakoľko celú noc operovali ranených z predchádzajúceho náletu z Komjatíc.
Na presun ranených do nemocnice boli povolaní vojenskí sanitári v zálohe a civilné osoby z radov študentov. Mŕtvych privážali a ukladali z vonkajšej strany ohrady mestského cintorína. Príbuzní, ktorí spoznali svojich blízkych a stihli vykopať hrob si ich aj sami pochovali. Obete, ktoré si príbuzní neodviezli zo zhromaždiska mŕtvol pri cintorínskej ohrade, pochovali v dvoch hromadných hroboch na mestskom cintoríne.
Potvrdených je 345 obetí, hoci dobová tlač udávala 366 obetí. Medzi obeťami boli nielen Nitrania, ale aj prechádzajúci utečenci a návštevníci trhu z okolitých dedín.
Po delostreleckej príprave začal 30. marca o 14.00 hod. boj za oslobodenie Nitry. Nitra bola oslobodená 30. marca 1945 o 17.00 hod., hoci najmä v oblasti Zobora kládli fašisti húževnatý odpor. Sovietske a rumunské jednotky sa dostali do mesta z východu.
PhDr. Katarína Beňová
Použitá literatúra
Fojtík, J. Nitra. Bratislava: Obzor, 1977. 299 s.
Fusek, G. a kol. Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť. Nitra: Mesto Nitra, 1998. 396 s.
Košovan, Š. – Vontorčík, E. Nitra, slovenské Coventry? Nitra: Effeta, 2005. 155 s.
Lajoš, J. Nitra. K 20. výročiu oslobodenia. Nitra: Okresné vlastivedné múzeum v Nitre, 1965. 216 s.
Veselík, R. A. Oslobodenie Nitry. Nitra: Vlastivedné múzeum v Nitre, 1965. 85 s.
Foto
Bombardovanie Nitry, zbierkový fond Ponitrianske múzeum v Nitre
