späť
Ponitrianske múzeum v Nitre uchováva vo svojom zbierkovom fonde kolekciu pohľadníc zobrazujúcich európskych monarchov. Svoje zastúpenie majú medzi nimi aj pohľadnice s podobizňou rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I., ktorý na trón zasadol 2. decembra 1848.
Pohľadnice boli vydané v Budapešti alebo vo Viedni a zachytávajú panovníka v rôznych etapách jeho dlhého a pohnutého života. Detstvo budúceho monarchu prezentuje pohľadnica z roku 1844, na ktorej je František Jozef I. zobrazený ako 14 ročný chlapec.
Ako 18 ročného mladíka zachytáva panovníka pohľadnica vydaná v roku 1908 pri príležitosti 60. výročia jeho nástupu na trón.
Oveľa početnejšie sú však pohľadnice vydané v rokoch I. svetovej vojny (1914 – 1918). Ich úlohou bolo prezentovať panovníka ako starostlivého otca, ktorému v každej chvíli života leží na srdci osud jeho statočnej armády a ríše. Panovník je na nich v zobrazený v uniforme, často za pracovným stolom ako vybavuje úradnú agendu.
Uniforma bola jeho pracovným oblečením, a keďže bol takmer stále v práci, málokedy sa ukázal inak ako v jednoduchom vojenskom kabáte či v slávnostnom generálskom gala. Cisárovi uniforma padla ako uliata, pristala k jeho štíhlej postave, k pružnému kroku a k nenútene elegantnému držaniu tela. Veľký dôraz kládol na adjustáciu, čo znamenalo nielen sa jednoducho poriadne obliecť, ale správne si veci vybrať a správne ich zladiť.
Cisár však bol viac úradníkom ako vojakom. Za písacím stolom mal nekonečné množstvo práce a maximou jeho vládnutia či skôr administrovania bola byrokratická zásada „čo nie je v spisoch, neexistuje“.
Na jednej z pohľadníc je panovník zobrazený na poľovačke, ktorá bola jeho jedinou záľubou. Monarcha hľadal potešenie vo svojich početných a rozľahlých revíroch a nachádzal ho na postriežke, keď vyčkával na každý šuchot a pohyb zveri. Bol pyšný na svoje úlovky a poľovnícka vášeň mu pridávala na popularite. Na poľovačku nosil jednoduchý poľovnícky kabát, kožené nohavice, podkolienky, čižmy podbité cvokmi a starý jágerský klobúk.
Panovník František Jozef I. počas svojej dlhej vlády navštívil aj Nitru. Stalo sa tak v rámci inšpekčnej cesty po monarchii cestou z Kremnica 9. júla 1852 a pre Nitru bola táto návšteva veľkou udalosťou.
Už na hraniciach Dolnonitrianskej župy a Nitrianskej diecézy ho v Klasove pozdravila lojálna časť župnej šľachty, župné úradníctvo a nitrianska cirkevná honorácia. Panovníkov koč so sprievodom 100 členného župného jazdeckého bandéria šiel od tohto miesta špalierom divákov po oboch stranách cesty až na okraj Nitry, kde ho privítal hlahol všetkých kostolných zvonov a streľba z mažiarov. Celé mesto bolo v sviatočnom šate, plné zvedavého obecenstva. Pred slávobránou pri mostoch panovníka pozdravilo mestské predstavenstvo na čele s mešťanostom Festorácim, ktorý predniesol prívet. Druhá slávobrána stála pred Sieglerovým domom na dnešnej Kupeckej ulici.
Druhý raz panovník navštívil Nitru 4. až 8. septembra 1887. Návštevu organizačne zabezpečoval zvláštny prípravný výbor, ktorý vyzval všetky okolité župy, aby svojimi delegáciami prispeli k veľkoleposti uvítania monarchu. Aby sa Nitra predviedla v čo najlepšom svetle, vykonali v meste rozsiahle stavebné a skrášľovacie úpravy. V celom meste sa čistilo a bielilo. Verejné studne opatrili novými čerpadlami, ulice vysypali štrkom a vyvalcovali. Železničnú stanicu rozšírili a cestou od nej k vojenskému priestoru v Chrenovej postavila dekoračná firma z Budapešti 8 vežičiek ozdobených čečinou, zástavami a erbami, ktoré boli pospájané farebnými girlandami na zakrytie nevzhľadných plôch, niekoľko tribún pre obecenstvo a tri honosné slávobrány. Prvá na mieste Tureckej brány bola s vodotryskom a troma zlatými kupolami, druhá stála pred Mestským domom a tretia na Mostnej ulici pri rieke.
Urýchlene sa uskutočnila prestavba Župného domu, ktorý mal poslúžiť pre ubytovanie návštevy.
Areál vojenských kasární na Martinskom vŕšku, ktoré boli cieľom vzácnej návštevy, sa výsadbou množstva okrasných drevín dodaných zo šľachtických sídiel v župe zmenil na úhľadný park.
Monarcha absolvoval v Nitre bohatý program. Po privítaní svetskou a cirkevnou honoráciou si prehliadol mesto, hrad a diecéznu knižnicu. Následne navštívil folklórne slávnosti, na ktorých vystúpilo viac ako 100 krojovaných skupín zo širokého okolia a napokon sa zúčastnil vojenských manévrov v Chrenovej.
„Náš milovaný, dobrý, starý kráľ je mŕtvy! Zomrel náš drahý, múdry, tak veľmi skúšaný panovník! Skonal verný, starostlivý, predobrý Otec našej vlasti!”
Týmito slovami oznamovala dobová tlač obyvateľom monarchie smrť panovníka Františka Jozefa I., ktorý po 68 rokoch vlády, v utorok 21. novembra 1916 posledný raz vydýchol. Od smrti rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. (1848 – 1916) uplynulo už 106 rokov.
Použitá literatúra a pramene:
Fusek, G. – Zemene, R. M.: Dejiny Nitry od najstarších čias po súčasnosť. Mesto Nitra 1998. ISBN 80-967814-9-9.
Herre, F.: Cisár František Jozef I. Bratislava, Ikar 1998. ISBN 80-7118-657-0.
Škvarna, D.: Lexikón slovenských dejín. SPN – Mladé letá s. r. o., 2006. ISBN 80-10-00872-9.
Pohľadnice zo zbierkového fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Autorka článku: Katarína Beňová
