Čaro slovanských náušníc

Odpradávna sa ženy snažili zdokonaliť svoj vzhľad a zvýšiť svoj pôvab starostlivosťou o zovňajšok vhodným odevom alebo pekným šperkom. Svedčia o tom početné archeologické nálezy zo ženských hrobov už od praveku. Čím bola žena bohatšia, tým boli šperky početnejšie aj honosnejšie. Už v staršej dobe bronzovej, v závere 3. a na začiatku 2. tis. pred Kr. sa stretávame s jednoduchými drôtenými krúžkami, vyrobenými z medi, bronzu aj zlata, charakteristickými ozdobami v tvare vŕbového listu, ale aj honosnejšími zlatými tzv. sibínskymi náušnicami.

Vo včasnom stredoveku, teda aj u Slovanov boli drôtené krúžky najčastejšou okrasou, ktorou sa zdobili nielen ženy, ale aj muži. Náušnice sa nosili rovnako ako dnes v ušných lalokoch, záušnice sa vpletali do vlasov a vrkočov alebo boli upevnené na čelenkách. Estetický účinok jednoduchého drôteného šperku zvykli jeho výrobcovia umocniť napr. tordovaním, prípadne pridávaním jednoduchých aj zložitejších prstencov a granulovaných uzlíkov na spodný oblúk náušnice. Fantáziu a vkus včasnostredovekých šperkárov ovplyvňovali tiež impulzy z cudzích oblastí. Postupne pribúdali nové typy kruhových náušníc s rôzne tvarovaným koncom stočeným do očka, špirály, meandra a i. Slovanskí šperkári zdokonaľovali svoje výrobky, vymýšľali nové tvary, používali zložitejšie výzdobné techniky. Na spodný oblúk náušnice pripevnili alebo zavesili guľovité, lunicové, hviezdicovité a iné závesky. Neobyčajne pôsobivé sú náušnice s mesiacovito rozšíreným spodným oblúkom. Tak vznikali bohato zdobené a oku lahodiace šperky. Mnohé z nich môže obdivovať návštevník, ktorý zavíta do Ponitrianskeho múzea v Nitre. Nájde tam pozoruhodnú kolekciu šperku a nielen náušníc z územia Slovenska, ktorá je prezentovaná v expozícii Skvosty dávnovekého Slovenska. Nevšedný umelecký a estetický zážitok vzbudzujú exkluzívne nálezy pochádzajúce z pohrebísk aj osád, ktoré skúmali poprední bádatelia z Archeologického ústavu SAV v. v. i.

Vo vitrínach sa vynímajú jednoduché i honosné tvary náušníc z pohrebísk z Nitry-Lupky a Šindolky, z Nitry – Martinského vrchu, Čakajoviec, Ducového, Levíc, Trnovca nad Váhom a mnohých ďalších archeologických nálezísk. Lokalita v Čakajovciach s veľkým počtom preskúmaných hrobov (894) patrí k najrozsiahlejším včasnostredovekým pohrebiskám v rámci Slovenska. Našla sa na severnom okraji obce v polohe pod chotárnym názvom Kostolné.  Už v roku 1943 bola známa nálezmi kostrových hrobov z 9. a 11. storočia. Objavili ju náhodne pri výstavbe železničnej trate – spojnice zo Zbehov do Jelšoviec. Jej systematický archeologický výskum sa realizoval v rokoch 1974 – 1986 pod vedením dr. Márie Rejholcovej z Archeologického ústavu SAV.

Na pohrebisku v Čakajovciach predstavujú šperky najpočetnejšie zastúpenú materiálovú skupinu a v rámci nej sú náušnice a záušnice (šperk slúžiaci na ozdobu hlavy a vlasov) najčastejšou ozdobou. Našiel sa v 215 hroboch z 9. – 11. storočia. Bol súčasťou výbavy prevažne ženských hrobov, ale výnimkou neboli ani mužské hroby a hroby nedospelých jedincov a malých detí.

Najrozšírenejším tvarom náušníc na včasnostredovekých pohrebiskách sú jednoduché krúžkové alebo oválne náušnice vyrobené z bronzového alebo strieborného drôtu. Ich hojný výskyt priaznivo ovplyvnila jednoduchosť tvaru a nenáročnosť ich výroby. Patria k nim tiež oválne náušnice s drôtenými uzlíkmi, náušnice s meandrovým, rúrkovým a špirálovite zvinutým koncom (obr. nižšie).

Krúžkové náušnice z Hurbanova

Náušnica s meandrovitým ukončením z Nitry-Lupky

Na základe skladby aj početnosti exemplárov pohrebného inventára je zrejmé, že krúžkové náušnice nosili najmä príslušníci nižšej alebo strednej spoločenskej vrstvy. Avšak jedným dychom treba dodať, že určite sa nimi zdobila aj vyššie sociálne postavená skupina vtedajšej spoločnosti. O tom svedčí ich výskyt v bohato vybavených hroboch spolu s honosnými šperkami.

K charakteristickým reprezentantom veľkomoravského i poveľkomoravského obdobia patria náušnice s jednostranným a obojstranným granulovaným záveskom. Existuje pritom veľa variant od jednoduchých po skutočné umelecké diela tvorené desiatkami až stovkami granuliek kombinovanými s pásmi filigránového drôtu. Na vyššie spoločenské postavenie pochovaných s týmto typom náušníc poukazuje okrem ostatných súčastí pohrebného inventára aj druh kovu, ktorý bol použitý na ich výrobu. Vyrábali sa prevažne zo striebra, pozláteného bronzu, prípadne aj zlata (obr. nižšie).

Náušnica s granulovaným záveskom z Ducového

Náušnica s granulovaným záveskom z Trnovca nad Váhom

Najkompletnejšia kolekcia náušníc s liatym záveskom pochádza z pohrebiska v Nitre-Lupke. Ide o charakteristické náušnice drôteným oblúkom tela a liatym záveskom, ktorý môže byť valcovitý členený, v tvare štvorcípej hviezdy alebo má spodný oblúk sformovaný do prelamovanej lunice (obr. nižšie).

Náušnica s liatym záveskom z Nitry-Lupky

Náušnica s liatym záveskom z Nitry-Lupky

Vyskytujú sa najmä vo veľkomoravskom období, sporadicky aj neskôr. Podľa všetkých sprievodných ukazovateľov ich nosili vyššie sociálne postavení členovia spoločnosti.

Azda najefektnejšie a najhonosnejšie z náušníc objavených na pohrebisku Čakajovciach pôsobia strieborné náušnice s filigránovým hviezdicovitým záveskom z hrobu č. 770 (obr. nižšie).

Náušnica s filigránovým hviezdicovitým záveskom z Čakajoviec

V ňom bola pochovaná žena stredného veku. Po oboch stranách hlavy ležali tri náušnice (dovedna šesť), ktoré boli pôvodne našité na koženej čelenke. Aj tieto skvostné ozdoby sú charakteristické najmä pre mladší úsek veľkomoravského obdobia.

K výnimočným šperkom veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia, ktoré sú súčasťou expozície Ponitrianskeho múzea v Nitre, patria strieborné bubienkové náušnice z Levíc. Každý z bubienkov je zdobený jemnou granuláciou sústredenou do geometrických obrazcov a dolný oblúk náušníc spevňuje filigránový drôt (obr. nižšie).

Strieborná bubienková náušnica z Levíc

Samostatnú skupinu predstavujú esovité záušnice, ktoré sa nosili zavesené na čelenkách alebo sa vpletali do vlasov. Na pohrebisku v Čakajovciach je doložených až šesť rôznych typov zhotovených z bronzu a striebra. Ide o záušnice z tenšieho drôtu s úzkou esovitou slučkou, z hrubšieho drôtu so širšou esovitou slučkou aj masívne tvary s úzkou slučkou. Vyskytujú sa v hroboch z 10. – 11. storočia (obr. nižšie).

Esovité záušnice z Čakajoviec

Okrem honosných slovanských náušníc zdobených špeciálnymi zlatníckymi technikami, filigránom a granuláciou nachádzame v hroboch, menej aj na sídliskách jednoduchšie a lacnejšie výrobky z bežného kovu, najčastejšie bronzové. Tie si mohli dovoliť aj nemajetné ženy. Mýlili by sme sa, keby sme tvrdili, že náušnice boli len výsadou žien. Aj muži sa nimi zdobili. Mohlo ísť tiež o vieru v magické účinky týchto ozdôb. Okrem toho sa mohli do mužských hrobov dostať aj z rituálnych dôvodov. Práve náušnice nájdené v hroboch na netradičných miestach mimo hlavy, napríklad v ruke alebo pri dolných končatinách, neslúžili na ozdobu. Predpokladá sa, že sa ukladali do hrobu pri pohrebnom obrade.

Autorka textu: PhDr. Jaroslava Ruttkayová

Späť na blog

Deň s Valentinom Horbom | Tvorivá dielňa a beseda

Deň s Valentinom Horbom | Tvorivá dielňa a beseda

Valentin Horba, talentovaný český maliar, ktorého niektorí prirovnávajú dokonca k Jozefovi Ladovi, zavíta do Múzea v Zlatých Moravciach v piatok…

Svetový deň vtáctva

Svetový deň vtáctva

Dátum 1. apríl si väčšina ľudí spája so žartmi, avšak tento rok je spojený aj s vodou nakoľko na tento deň…

Zlatomoravecké utorky

Zlatomoravecké utorky

Aj v roku 2024 pokračujeme v cykle prednášok, ktorý je venovaný významným momentom z dejín Zlatých Moraviec, mestu s bohatou…

Súťaž #rodmigazzi

Súťaž #rodmigazzi

ZAPOJ SA DO SÚŤAŽE A HRAJ O ATRAKTÍVNE CENY! Je to naozaj jednoduché! 📍Súťaž je určená pre užívateľov Facebooku alebo…

Štefánikova trieda č.1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00