späť
Kníhtlač ako významný technický a kultúrny objav prišiel do okolia Nitry až v 16. storočí, približne sto rokov po vynájdení kníhtlače v Európe.
Prvá kníhtlačiareň na našom území vznikla v Komjaticiach v roku 1573 zásluhou Forgáčovcov, ktorí na svoje panstvo do Komjatíc pozvali protestantského kazateľa Gála Husára a ten založil v obci tlačiareň. Komjatická tlačiareň bola prvou oficiálnou tlačiarňou na Slovensku, kde bola v roku 1573 vytlačená prvá časť knihy Postily v maďarčine od Petra Bornemisa. Ďalšie tlačiarne v 16. storočí sa nachádzali aj v Trnave a v Bratislave, v okolí Nitry boli len potulné tlačiarne, v Šintave 1573 – 1578 a v Hlohovci 1583 – 1588. Nitra nemala v tých časoch kníhtlačiareň.
História tlačiarní v Nitre začína iba od polovice 18. storočia. Prvé údaje o snahách založiť tlačiareň v meste máme z roku 1751, keď Juraj Andrássy z Rumanovej daroval tisíc zlatých na jej založenie. V roku 1753 žiadali aj nitrianski piaristi o povolenie založiť tlačiareň. Profesori piaristického gymnázia zaobstarali tlačiareň za finančné prostriedky získané peňažnou zbierkou. Do prevádzky ju uviedli v roku 1753 a využívali do roku 1770. Podľa zápisov piaristi vytlačili v r. 1753 a v r. 1768 na tabuľky oltárne modlitby. V roku 1797 prejavil snahu zriadiť v Nitre kníhtlačiareň nitriansky biskup Fusch. Biskupstvo vyjednávalo s tlačiarom Bartolomejom Wirthom, ale k dohode o jej zriadení neprišlo. Až biskupovi Jozefovi Wurumovi sa podarilo získať typografa Jozefa Neugebauera z Bratislavy. V Hornom meste mu poskytol dom a požičal 300 zlatých na zariadenie kníhtlačiarne.
A tak v roku 1838 otvoril typograf Jozef Neugebauer prvú tlačiareň na Dobšinského ulici v Nitre. Už v prvom roku vydal viacero kníh a iných tlačí. Tlačili sa tu noviny, časopisy, rôzne drobné tlače, ale najmä náboženská literatúra. Niektoré jej tlače sa nachádzajú v Diecéznej knižnici v Nitre. V roku 1848 tu vytlačili prvý nitriansky odborný časopis lekárnikov v maďarskom jazyku pod názvom Gyógyszerészeti Hírlap, ktorý vydával nitriansky lekárnik a prírodovedec Adolf František Láng. Neugebauerova tlačiareň bola po tri generácie rodinným podnikom, ktorý po smrti Jozefa Neugebauera v roku 1857 prevzal jeho syn Eduard Neugebauer a zároveň ju zmodernizoval. Tlačil v nej knihy, noviny, časopisy a rôzne tlačivá v slovenčine, latinčine, maďarčine a v nemčine. Po jeho smrti tlačiareň nezanikla, ale viedla ju v rokoch 1865 – 1877 jeho manželka Anna Neugebauerová. Pod jej vedením sa vyučili ďalší kníhtlačiari, ktorí šírili remeslo ďalej. Tlačou A. Neugebauerovej vychádzal v roku 1869 prvý nitriansky týždenník v nemeckom jazyku Neutra-Trentschiner Nachrichten a v roku 1872 regionálny týždenník v maďarskom jazyku Nyitrai-Trencséni Közlöny. V rodinnej tlačiarenskej tradícii pokračoval syn Ferdinand Neugebauer, ktorý sa tlačiarstvu vyučil u svojho otca Eduarda. Vedenie tlačiarne prevzal po matkinej smrti v roku 1877 a zveľadil ju novými modernými strojmi. Tlačil noviny, časopisy a knihy regionálnych autorov. V Neugebauerovej tlačiarni vychádzali tlače do roku 1919. Potom ju predal vnuk zakladateľa, Ferdinand Neugebauer knítlačiarovi Ľudovítovi Vojdovi. V kníhtlačiarni u Ľudovíta Vojdu sa tlačil úradný časopis Nitrianskej župy Nitrianske noviny a Katolícke noviny. Po vzniku ČSR sa na krátku dobu tlačiareň dostala do vlastníctva nakladateľstva Katolícke noviny. V roku 1920 ju odkúpil Ľudovít Tyršel a viedol do roku 1925. Po jeho smrti na jeho miesto nastúpil syn Dušan Tyršel, ktorý sa za typografa vyučil u svojho otca. Zameral sa tiež na modernizovanie tlačiarne. Ako jediná z kníhtlačiarní nebola zasiahnutá bombardovaním a v činnosti pokračovala aj po 2. svetovej vojne. D. Tyršel ju viedol až do znárodnenia tlačiarní v roku 1950. Dom, v ktorom bola umiestnená, v roku 1964 zbúrali.
Druhú tlačiareň si v roku 1865na Kupeckej ulici v Nitre založili bratia Sieglerovci z Komárna, na ktorej už v roku 1843 mali predajňu aj požičovňu kníh. V kníhtlačiarni tlačili drobnú tlač, knihy regionálnych autorov a periodiká. V rokoch 1875 – 1879 bola majiteľkou kníhtlačiarne Michala Sieglera manželka Alžbeta Sieglerová. Pod jej vedením sa tlačila prevažne náboženská literatúra v latinskom, slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku. V roku 1879 Sieglerovu kníhtlačiareň odkúpil Štefan Huszár st. s Eduardom Schempekom. Po smrti E. Schempeka od roku 1892 Štefan Huszár st. sám spravoval celý podnik, ktorý okrem kníhtlačiarne pozostával z kníhkupectva, papiernictva, požičovne kníh a z priestorov, v ktorých sa mladí adepti učili knihárskemu remeslu. V roku 1898 k prízemnej budove pristaval ďalšie poschodie a doplnil nové technické strojové vybavenie. Štefan Huszár st. v roku 1912 prenechal podnik svojmu synovi Štefanovi ml. Huszárov podnik mal dlhú tradíciu a dobré meno po celom Slovensku. Ponúkal beletriu, kancelárske potreby, obchodné knihy, kníhtlačiarske práce, väzbu kníh a vydavateľské práce. Tlačil náboženskú, lekársku, historickú a umeleckú literatúru, učebnice, kalendáre, pohľadnice, právnické spisy, noviny, časopisy a rôzne tlačoviny, ktoré vychádzali v latinčine, nemčine, maďarčine a slovenčine. Literatúru tlačil pre rôznych vydavateľov – spisy Augustína Roškovániho, kanonika Jozefa Vagnera, spevník L. Paráka, Schematizmy Nitrianskej diecézy, obežníky Nitrianskeho biskupstva a iné. V niekoľkotisícovom náklade tu bola vytlačená v roku 1919 prvá učebnica slovenského jazyka Slovenská mluvnica, ktorej autorom bol kňaz, pedagóg a jazykovedec Ján Damborský. V Huszárovej kníhtlačiarni boli vytlačené aj ďalšie Damborského diela, Cvičebnica jazyka slovenského a Krátka mluvnica slovenská. V rokoch 1923 – 1928 sa tu tlačili aj Úradné noviny župy Nitrianskej. Činnosť Huszárovho podniku prekazilo bombardovanie Nitry na konci 2. svetovej vojny a počas bojov o oslobodenie mesta koncom marca 1945 ju celkom zničil oheň. Zostalo iba papiernictvo, ktoré nebolo skoro vôbec porušené.
V roku 1896 vstúpil do konkurencie nitrianskych typografov Ján Rišňovský. Tlačiarenskému remeslu sa učil u Ferdinanda Neugebauera a prvé skúsenosti typografa získal u Štefana Huszára. V roku 1906 sa spojil s kominárskym majstrom Oskarom Ronchettim, ktorý v Nitre založil novú tlačiareň. V spoločnej tlačiarni tlačili kominársky časopis, kominárske úradné predpisy a kominárske kalendáre. Jeho zásluhou vychádzal v roku 1918 – 1919 aj prvý slovensko-maďarský týždenník Nitra – Nyitra. Spolupráca J. Rišňovského s O. Ronchettim sa skončila v roku 1918. Po likvidácii spoločnej tlačiarne začal s vlastnou prevádzkou, ale po roku tlačiareň predal a zostal jej zamestnancom. V roku 1911 vznikla kníhtlačiareň Corvina na Piaristickej ulici, ktorá bola vo vlastníctve dr. Francisciho a Ján Rišňovský bol jej zamestnancom. Po smrti dr. Francisciho v roku 1933 patrila Jánovi Rišňovskému, ktorý ju získal ako dar. Okrem časopisov a novín tlačila aj rôznu drobnú tlač a knihy regionálnych autorov. Po 30-ročnom pôsobení bola v roku 1943 jej činnosť zastavená.
Bohatú tlačiarenskú produkciu nitrianskych tlačiarní doplňuje kníhtlačiareň Antona Löwyho, ktorá začala tlačiť v roku 1900. Zamerala sa na tlačenie kníh, novín a časopisov, kalendárov, príležitostnej a drobnej tlače. Tlačila množstvo nitrianskych novín, časopisov a niekoľko vydaní týždenníkov pre mnohé okresy Nitrianskej a Bratislavskej župy. Od roku 1912 v kníhtlačiarni A. Löwyho vychádzali robotnícke noviny pod názvom Spoločenský týždenník pre záujmy organizovaného robotníctva a radikálneho meštianstva. Po roku 1918 tlačiareň spravovali jeho synovia Filip a Žigmund Löwyovci. Filip Löwy si v roku 1921 otvoril samostatne Prvú slovenskú kníhtlačiareň, ktorá sídlila pri Krajskom súde. V prvej slovenskej kníhtlačiarni sa tlačil časopis Národná stráž, ktorá neskôr pokračovala ako Nitrianska stráž. Obidve kníhtlačiarne A. Löwyho a Prvá slovenská kníhtlačiareň zanikli v roku 1941.
V roku 1909 zriadil tlačiarenský podnik Hermes tlačiar Izrael Grossmann na Wilsonovej ulici. Grossmanova kníhtlačiareň Hermes bola jedna z prvých na slovenskom území, ktorá mala na tú dobu moderné technické vybavenie. V roku 1911 ju vybavili moderným sádzacím strojom značky Typograph. Zameriavala sa na tlačenie slovenskej literatúry, miestnych novín, časopisov a rôznu drobnú tlač. Nitra bola v tom čase tretím najsilnejším tlačiarenským centrom na slovenskom území. V roku 1913 sa dostala do vlastníctva Henrika Gellisa a fungovala do roku 1941.
Do dejín nitrianskej typografie sa zapísalo aj niekoľko ďalších tlačiarenských prevádzok. V roku 1879 vznikla tlačiareň, ktorú založil Leopold Reicheles a vo svojom vlastníctve ju mal až do roku 1902, keď ju predal spoločníkom Viktorovi a Viliamovi Kramárovi. Od roku 1914 bola už len majetkom Viliama Kramára, ktorý ju prevádzkoval pod menom KIVE. Ďalšiu tlačiareň v roku 1884 zriadil Žigmund Iritzer na hlavnom Leninovom nám. (Štefánikova tr.) a začiatkom 20. storočia ju predal bratom Zilovcom, ktorý ju viedli v rokoch 1915 – 1941. Medzi malé nitrianske tlačiarne patrila aj tlačiareň Samuela Kleina na Mariánskej ulici Na vŕšku, ktorá bola v činnosti v rokoch 1911 – 1941.
V roku 1941 vznikla v Nitre filiálka tlačiarne Andrej odkúpením troch zavretých židovských tlačiarní – Löwyovskej a Prvej slovenskej kníhtlačiarne, Grossmannovej Hermes a tlačiarne S. Kleina. Podnik s názvom Andrej – Kníhkupectvo, papiernictvo, kníhtlačiareň sídlil na Hlinkovej ulici. Jeho správcom bol František Mojto mladší – syn vládneho komisára mesta Nitry. Nová kníhtlačiareň bola strojovo a zariadením dobre vybavená a opravou zmodernizovaná, ale vojnové udalosti a bombardovanie v roku 1945 ju veľmi poškodili. Po oslobodení Nitry v marci 1945 sústredili zamestnanci tlačiarne všetky tlačiarenské stroje a zariadenia do bývalého hostinca Zlatý jeleň pod národnú správu. Tu sa tlačili v apríli – máji 1945 prvé povojnové komunistické noviny Vôľa ľudu. Kníhtlačiareň, fil. Andrej, pod národnou správou bola v činnosti v rokoch 1945 – 1946. V roku 1947 ju premenovali na Tlačiarenské podniky Pravda, fil. a jej činnosť skončila znárodnením tlačiarní. Po zoštátnení v roku 1948 dostala meno Pravda, grafické a vydavateľské podniky, n. p. a činnosť tohto národného podniku skončila v roku 1952.
Podnik ,,Pravda“ postavil na ulici R. Jašíka (Fraňa Mojtu) v Nitre novú, modernú budovu tlačiarne a v r. 1953 bol zriadený tlačiarenský podnik pod názvom Nitrianske tlačiarne, n. p., ktorý mal pobočné závody v Komárne, Nových Zámkoch, Leviciach, Želiezovciach a Prievidzi. Pri reorganizácii v roku 1958 Nitrianske tlačiarne začlenili ako závod do Západoslovenských tlačiarní, n. p. v Bratislave a v roku 1969 ich znova obnovili ako samostatný podnik so závodom v Nitre a pobočkami v Nových Zámkoch a Leviciach. Technické strojové vybavenie tlačiarne sa zlepšilo, okrem ofsetových strojov mala od roku 1966 aj prvú rotačku, čím sa zlepšila a zrýchlila tlač periodík a knižnej produkcie. Nitrianske tlačiarne sa zameriavali na tlač kníh, učebníc, novín a časopisov, ale aj príležitostných tlačív. V roku 1986 uviedli do prevádzky moderné technické strojové vybavenie – techniku fotosadzby a ofsetu, s ktorou sa tlačili mnohé regionálne týždenníky a mesačníky napr. prvý krajský týždenník na Slovensku Hlas nitrianskeho kraja, okresné noviny Hlas nitrianskeho okresu, týždenník Nitriansky hlas, mesačník Život a kultúra mesta Nitry a iné. Nitrianske tlačiarne naďalej fungovali v rokoch 1990 – 1996 ako štátny podnik a v rokoch 1996 – 2011 ako akciová spoločnosť a potom zanikli. V súčasnosti sa nachádza v meste niekoľko tlačiarenských prevádzok, ktoré poskytujú rozličné tlačiarenské služby pre celý nitriansky okres. Je ich okolo 25.
Množstvo kníhtlačiarní, ktoré poznajú dejiny Nitry svedčili o odbornej zdatnosti typografov aj o vysokej kultúrnej úrovni a vzdelaní obyvateľov mesta. Technika tlače od prvých začiatkov tlačiarenských dielní v Nitre dospela dnes do modernej podoby v súlade so svetovým trendom.
Autorka: Dominika Juricová
