Krakľa belasá je pozoruhodný druh vtáka z čeľade krakľovité. Spolu s ďalšími pestrofarebnými vtákmi – rybárikom riečnym a včelárikom zlatým patrí do radu krakľotvaré. V Európe je jediným zástupcom svojho rodu.
Stavbou tela a spôsobom letu pripomína kavku alebo vranu, odkiaľ plynie aj jej ľudové meno – „modrá vrana“. Krakľa je tropický migrant. U nás je severná hranica jej hniezdísk. Zimuje na stepiach južnej časti Afriky. Prilieta k nám ako jeden z posledných sťahovavých vtákov – koncom apríla až začiatkom mája, a odlieta medzi prvými. Dôvodom krátkeho pobytu je skutočnosť, že počas svojej migrácie medzi kontinentmi prekonáva obrovské vzdialenosti.
Krakľa sa živí veľkým hmyzom (kobylkami, lúčnymi koníkmi, motýľmi, vážkami), ktorého je už v máji dostatok. Najčastejšie hniezdi v stromových dutinách po ďatľoch. Znášku tvorí 2 – 5 čisto bielych vajec, ktoré kladie samica každý druhý deň. Počas zahrievania znášky, ktoré trvá 17 – 25 dní, sa rodičia striedajú. Mláďatá sú v hniezde kŕmené 25 – 30 dní a rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Krakľa belasá sa dožíva veku 10 rokov.
Vyhľadáva oblasti so suchými a teplými letami. Je závislá od chemicky neošetrených pasienkov, s čím súvisí aj jej úbytok od 70. rokov minulého storočia. Dôvodom vymiznutia z našich polí bolo intenzívne veľkoplošné poľnohospodárstvo s použitím chemikálií. K návratu tohto nádherného vtáka po niekoľkých rokoch prispelo vešanie búdok a uvážená starostlivosť o stromy v otvorenej krajine.