späť
Oslavy 1. mája boli v minulosti významnou udalosťou, ktorá odrážala spoločenské a politické premeny. V období socializmu sa tieto oslavy stali povinnou súčasťou verejného života a patrili medzi najdôležitejšie. V prvomájových sprievodoch, ktoré prechádzali mestom, ľudia niesli transparenty, mávatká a ich súčasťou boli aj alegorické vozy so socialistickými heslami a symbolikou. Priebeh osláv sledovali z tribún predstavitelia komunistickej strany. Účasť v sprievodoch sa považovala za prejav lojality k režimu, a hoci nebola vyslovene zakotvená v zákone, neúčasť mohla mať negatívne dôsledky.
1. máj patrí k medzinárodným sviatkom a je odkazom na protest chicagských robotníkov z roku 1886. Robotníci požadovali osemhodinový pracovný čas a zrušenie detskej a otrockej nútenej práce. Koncom 19. storočia totiž ľudia vo fabrikách pracovali v neľudských podmienkach. V Spojených štátoch amerických predstavoval v danom období pracovný týždeň cca 60 hodín a viac. To znamenalo pracovať 14 až 16 hodín denne, šesť dní v týždni. Prvý kto zaviedol osemhodinový pracovný čas a prácu počas piatich dní v týždni, boli závody Henryho Forda a v roku 1916 prišlo v Spojených štátoch amerických k uzákoneniu osemhodinového pracovného času.
Na Slovensku sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 na troch miestach – v Bratislave, v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. V Československej republike sa 1. máj začal sláviť od roku 1919, keď bol zákonom vyhlásený za štátny sviatok. Stal sa tak oficiálnym štátnym sviatkom, ktorý sa niesol v duchu boja proti nezamestnanosti, zlepšenia práv pracujúcich a ich postavenia v spoločnosti. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali oslavy 1. mája protest proti rozmáhajúcemu sa fašizmu a vojne.
Oslavy 1. mája v Nitre v roku 1949, Archív Ponitrianske múzeum v Nitre
