Migrácia vtáctva

Migrácia vtáctva

Každý rok si v druhú májovú sobotu pripomíname Svetový deň sťahovavého vtáctva. V tomto roku tento deň pripadá na 13. mája a má ľuďom pripomenúť dôležitosť ochrany migrujúcich operencov a upozorniť na prekážky, ktorým musia na svojej ceste vzdorovať.

Na svojej ceste musia sťahovavé vtáky prekonávať obrovské vzdialenosti a tiež rôzne bariéry v podobe pohorí, púští, morí či dokonca oceánov. Počas letu ich môže zastihnúť nepriaznivé počasie, napr. búrky, ktoré ich prinútia prerušiť let, zablúdiť alebo spôsobia smrť. Na migračných cestách na vtáky striehnu dravce, ktoré chcú využiť ich prelet vo svoj prospech a nakŕmiť seba a svoje potomstvo. Okrem týchto prirodzených nástrah musia vtáky čeliť aj antropogénnym vplyvom. Nelegálny lov spôsobuje, že každoročne je na svojich cestách cez Stredozemné more zastrelených, uväznených do klietok alebo chytených do sietí a na lep až 25 miliónov vtákov. Zarážajúce je, že takéto praktiky pretrvávajú aj v niektorých vyspelých krajinách EÚ, ako je Taliansko, Cyprus, Grécko či Francúzsko, kde sú drobné spevavce pokladané za delikatesu.

Vtáky si na svojej strastiplnej ceste potrebujú občas oddýchnuť a načerpať nové sily. Na to využívajú mokrade, lesy, rybníky a iné biotopy, ktoré ľudia pretvárajú na poľnohospodársku pôdu či stavebné parcely. Strata takýchto vhodných biotopov do veľkej miery ovplyvňuje migračné trasy. Mnohé druhy migrujú v noci a na orientáciu využívajú svetelné body ako je poloha hviezd. Svetelný smog v podobe umelého osvetlenia miest pôsobí na operencov ako magnet a láka ich do miest, kde na nich čakajú pasce v podobe presklených budov, nedostatku potravy a domácich zvierat (psy a mačky). Hlavne mladé vtáky,  migrujúce po prvý raz, najviac doplácajú na svoju neskúsenosť a väčšina z nich sa nikdy nedostane do zimovísk. Ďalším negatívnym faktorom ovplyvňujúcim početnosť vtáctva je aj nedostatok potravy. Za posledných 30 rokov došlo v Nemecku k poklesu množstva lietajúceho hmyzu o 75 % a takýto trend pozorujú vedci v celej západnej Európe. Príčinou je hlavne prílišná chemizácia a veľkoplošné poľnohospodárstvo, ktoré vytvára nevhodné podmienky pre život bezstavovcov. Tým sa ničí aj dostupná potrava pre ďalšie živočíchy a potravný reťazec sa tak postupne narúša, čo môže viesť k vyhynutiu druhov závislých na tejto potrave. 

Čo však motivuje vtáky, aby podstúpili toľké riziká?

Na jar je migrácia poháňaná silným pudom rozmnožovania. Palearktída predstavuje v jarných a letných mesiacoch prostredie bohaté na zdroje potravy. Vtáky využívajú tieto sezónne zmeny prostredia vo svoj prospech. V teplejších mesiacoch, kedy je v Európe hojnosť potravy (hlavne bezstavovcov a zelene), sa snažia čo najrýchlejšie vychovať potomstvo. Mláďatá bezstavovcami živia aj druhy, ktoré sa bežne živia semenami. Bezstavovce predstavujú bohatý zdroj bielkovín potrebných pre rýchly rast mláďat, ale aj na nabratie dostatočných tukových zásob, ktoré vtáky potrebujú na svoju migráciu. Na jeseň, keď sa dni začínajú skracovať, teploty klesajú a dostupnosť vhodnej potravy sa znižuje, to je pre vtáky signál na zahájenie odletu do miernejších lokalít južnej Európy a Afriky, kde prečkajú zimu. Na jar sa celý kolobeh dáva opäť do pohybu. Časť migrujúcich vtákov sa vydáva na migráciu osamote a správnu trasu nachádzajú inštinktívne (napr. spevavce), zatiaľ čo iné druhy, žijúce v kŕdľoch, si migračnú trasu vštepujú do pamäti počas spoločnej migrácie s rodičmi (napr. husy a žeriavy).

Autorka textu: Hana Husárová