Najstarší slovenský literárny časopis

Okrem kníh sa v knižničnom fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre nachádza aj veľké množstvo odborných periodík. Jedným z najstarších a najhodnotnejších časopisov v knižnici sú štyri zväzky časopisu Slovenskje pohľadi na vedi, umeňja a literaturu vydaný ako reprint vo vydavateľstve krásnej literarúry v Bratislave v roku 1957.

Časopis vychádzal ako mesačník v rokoch 1846, 1847, 1851, 1852. Prvé zväzky (ročníky 1846, 1847, 1851) sa tlačili v tlačiarni Fraňa Xaveria Škarnicla a synov v Skalici, posledné diely z roku 1852 vytlačila tlačiareň Michala Spanrafta v Trnave. Patrí k našim najvýznamnejším literárnym časopisom 19. storočia. Jeho vydavateľom a hlavným redaktorom bol spisovateľ prozaik a básnik, novinár, politik a evanjelický kňaz Jozef Miloslav Hurban. Zameriaval sa predovšetkým na otázky národnej kultúry a významnou mierou prispel k formovaniu slovenského kultúrneho a národného života. Úspešne rozvíjal základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine a tak sa stal jedným z tvorcov modernej slovenskej žurnalistiky v novej spisovnej reči.  

Vo svojich prvých dvoch ročníkoch sa zaoberal hlavne popularizáciou spoločenských vied a umení. J. M. Hurban už svoj úvodník ,,Veda a Slovenskje pohľadi“ zaplnil úvahami o zmysle vedeckého poznania pre slovanskú spoločnosť. Podľa neho Slovenské pohľady majú rozvíjať život Slovákov prostredníctvom popularizácie vedy a literatúry a časom sa z časopisu stal ,,obľúbený orgán pre vedomcov slovenských“. Časopis bol vo svojich začiatkoch orientovaný predovšetkým na vedu, ktorej venoval najviac rubrík a na umenie a literatúru, tak aby v nej bývalo aktuálne kultúrne a literárne spravodajstvo. Z vedy tu boli príspevky z filozofie, jazykovedy, etnografie, histórie, ale aj prírodovedné discipíny. Okrem toho uverejňoval aj články z estetiky, literárnej histórie a kritiky, z dejín umenia, biografie a pod.

Po revolúcii 1848/49 sa postupne zmenil charakter časopisu, vedecký orgán doplnil politický a informatívny orgán. Porevolučné Slovenské pohľady čiastočne nahradzovali aj politické noviny tým, že uverejňovali správy z domova a zo sveta, listy dopisovateľov o dianí a živote na Slovensku. Slovenské pohľady sa orientovali na aktuálne kultúrno-politické problémy a v časopise dominuje aj slovenská a česká publicistika. Literatúra však neprestala byť centrom pozornosti. Významný dosah mali najmä úvodné články v časopise, svedectvá o kultúrnych, sociálnych a národných pomeroch na Slovensku a poskytovali čitateľom aj ,,zábavné čítanie“, uverejňujúce pôvodné a preložené beletristické príspevky, ako aj básne. Začiatkom roku 1852, v treťom ročníku Slovenské pohľady zmenili podnázov: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život, vypustiac vedu. Vývin časopisu smeroval z prevažne typu vedeckého k orgánu spoločensko-kultúrnemu. Od nového roku 1852 zmenil časopis aj grafickú podobu a vydával sa v novom etymologickom pravopise raz týždenne.

Prvý zväzok prvého dielu mal 72 strán veľkého formátu a celé toto číslo vyplnil sám J. M. Hurban. Do časopisu veľa prispieval aj Mikuláš Dohnány, ktorý od roku 1851 bol Hurbanovým spolupracovníkom pri jeho redigovaní. V porevolučných číslach uverejňuje aj príspevky iných spolupracovníkov, najčastejšie Štúrove. Ľudovít Štúr bol významným pomocníkom, ktorý pomáhal Slovenským pohľadom, ako jedinému reprezentatívnemu tlačovému orgánu stúpencov spisovnej slovenčiny a získaval pre ne dopisovateľov a predplatiteľov. V druhom ročníku sa rozširuje aj počet skúsených spisovateľov a novinárov, ktorí v tomto časopise začínajú publikovať. Okrem J. M. Hurbana, M. Dohnányho a Ľ. Štúra prispievali do časopisu aj Janko Kalinčiak, Ján Palárik, Peter Kellner-Hostinský, Karol Sucháč z Brezovej, A. H. Krčméry, Samuel Štúr, Andrej Radlinský a iní. Ich príspevky boli pokrokové a odborné, takže zvyšovali jeho úroveň. Dal miesto aj Palárikovmu príspevku o potrebe reformy pravopisu a o spojení sa v jednom spisovnom jazyku.

Na stránkach časopisu boli publikované predovšetkým odborné príspevky. Od prvého ročníka dominujú príspevky J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny, Veda a Slovenskje pohladi, publikovaný bol aj jazykovedný príspevok Bohdan Hroboň, obranný článok Slovanou náklonnosť ku sloboďe, ktorého autorom bol pokrokový katolícky kaplán E. Gerometta. J. M. Hurban v prvom čísle z roku 1851 zaviedol rubriku Varta slovanská a na stránkach časopisu uverejňoval aj rubriky Zlaté klásky, Ohlasy a úvahu Obozrenia novejších literatúr slovanských. Aby bolo spravodajstvo čo najpríťažlivejšie od nového roku 1852 dostali Slovenské pohľady aj nové rubriky. Názvy týchto rubrík nie sú ustálené a časom sa menia – Chýrnik, Novinársky krámec, Najnovšia pošta, Z denníka, Lovec literárny, Z denníka cestovateľského a pod. J. M. Hurban v časopise začal uverejňovať aj kvalitné úvodníky a prozaické a básnické diela významnejších slovenských spisovateľov napr. Janko Kalinčiak: Knieža liptovské. Dával priestor aj literárnym dielam slovenských spisovateľov a uverejnil napr. Dohnányho, Štúrove, Bottove, Kellnerove, Godrove básne. Neobmedzoval sa tu však len na slovenskú literatúru, ale dával priestor aj zahraničným literárnym dielam, predovšetkým chorvátskym a ruským. Aby časopis bol príťažlivým aj pre menej školených čitateľov, zaviedol do neho aj tzv. oddychové čítanie v rubrike Zábavník.

Napokon časopis zanikol vinou nového tlačového zákona, z ekonomických dôvodov a pre nesplniteľné podmienky vo vtedajších slovenských pomeroch. Viedenská vláda vydala v júni 1852 nový tlačový zákon a stanovila nariadenie, podľa ktorého vydavateľ a redaktor musel bývať v mieste vychádzania svojich novín, alebo časopisu a okrem toho zaviedla systém vysokých kaucií až 2500 zlatých. Podľa cisárskeho patentu z mája 1852 aj časopisy, ako boli Slovenské pohľady, museli zložiť predpísanú, na naše pomery vysokú peňažnú kauciu. To bolo v našich pomeroch nesplniteľné. J. M. Hurban býval v Hlbokom a z existenčných dôvodov nemohol opustiť Hlboké a prejsť bývať do Trnavy, kde sa časopis tlačil. Zo začiatku dúfal, že sa mu podarí od niekoho získať aj finančné prostriedky na kauciu a pre jeho zásluhy v revolúcii nejako usporiada otázku svojho zástupcu v Trnave, ale nepodarilo sa mu to. Bol preto prinútený koncom augusta 1852 vydať posledné číslo časopisu, ktorý prestal vychádzať deviatym číslom IV. ročníka. Slovensko takto stratilo významný časopis, ktorý práve v tej dobe naliehavo potrebovalo.

Zakladateľ a prvý redaktor Slovenských pohľadov obnoviť vychádzanie svojho časopisu nemohol. V roku 1881 urobil tak jeho syn Svetozár Hurban Vajanský s Jozefom Škultétym, ešte za života J. M. Hurbana a pri jeho spoluautorstve.Časopis obnovil pod tým istým názvom a pokračoval v otcových zámeroch. Odvtedy vychádza časopis takmer bez prerušenia a dodnes ho vydáva Matica slovenská. Slovenské pohľady sú najdlhšie vychádzajúcim literárnym časopisom na Slovensku a jedným z najstarších literárnych časopisov v Európe. V roku 2021 oslávil 175. výročie od založenia a 140. výročie od jeho obnovenia. Je dostupný aj v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici UKB.

Autorka: Dominika Juricová

Späť na blog

Spomienkový večer na PhDr. Štefana Rakovského

Spomienkový večer na PhDr. Štefana Rakovského

5.12.2022 Pozývame Vás na spomienkový večer venovaný zakladateľovi zlatomoraveckého múzea PhDr. Štefanovi Rakovskému, ktorý sa bude konať dňa 9. decembra 2022…

<em><strong>… a vítali ho slávobránou s vodotryskom</strong></em>

… a vítali ho slávobránou s vodotryskom

5.12.2022 Ponitrianske múzeum v Nitre uchováva vo svojom zbierkovom fonde kolekciu pohľadníc zobrazujúcich európskych monarchov. Svoje zastúpenie majú medzi nimi aj pohľadnice s podobizňou…

Oživená hlina

Oživená hlina

7.11.2022 Praveké umenie je spojené s lovecko-magickými a kultovými zvykmi aj nevyhnutnou snahou o udržanie života a rozmnoženie rodu. Doklady formovania hliny výnimočne nachádzame už u…

Ohrozenie a ochrana poľnohospodárskej pôdy na Slovensku │Prednáška pre školy

Ohrozenie a ochrana poľnohospodárskej pôdy na Slovensku │Prednáška pre školy

12.10.2022 Jednou z dvoch tém prednášok organizovaných v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky FPV UKF v Nitre je ohrozenie a…

Štefánikova trieda č.1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00

Cookies

Zotrvaním na web stránke súhlasíte s používaním Cookies.

Súhlasím
Viac Informácií