späť
Okrem kníh sa v knižničnom fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre nachádza aj veľké množstvo odborných periodík. Jedným z najstarších a najhodnotnejších časopisov v knižnici sú štyri zväzky časopisu Slovenskje pohľadi na vedi, umeňja a literaturu vydaný ako reprint vo vydavateľstve krásnej literarúry v Bratislave v roku 1957.
Časopis vychádzal ako mesačník v rokoch 1846, 1847, 1851, 1852. Prvé zväzky (ročníky 1846, 1847, 1851) sa tlačili v tlačiarni Fraňa Xaveria Škarnicla a synov v Skalici, posledné diely z roku 1852 vytlačila tlačiareň Michala Spanrafta v Trnave. Patrí k našim najvýznamnejším literárnym časopisom 19. storočia. Jeho vydavateľom a hlavným redaktorom bol spisovateľ prozaik a básnik, novinár, politik a evanjelický kňaz Jozef Miloslav Hurban. Zameriaval sa predovšetkým na otázky národnej kultúry a významnou mierou prispel k formovaniu slovenského kultúrneho a národného života. Úspešne rozvíjal základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine a tak sa stal jedným z tvorcov modernej slovenskej žurnalistiky v novej spisovnej reči.
Vo svojich prvých dvoch ročníkoch sa zaoberal hlavne popularizáciou spoločenských vied a umení. J. M. Hurban už svoj úvodník ,,Veda a Slovenskje pohľadi“ zaplnil úvahami o zmysle vedeckého poznania pre slovanskú spoločnosť. Podľa neho Slovenské pohľady majú rozvíjať život Slovákov prostredníctvom popularizácie vedy a literatúry a časom sa z časopisu stal ,,obľúbený orgán pre vedomcov slovenských“. Časopis bol vo svojich začiatkoch orientovaný predovšetkým na vedu, ktorej venoval najviac rubrík a na umenie a literatúru, tak aby v nej bývalo aktuálne kultúrne a literárne spravodajstvo. Z vedy tu boli príspevky z filozofie, jazykovedy, etnografie, histórie, ale aj prírodovedné discipíny. Okrem toho uverejňoval aj články z estetiky, literárnej histórie a kritiky, z dejín umenia, biografie a pod.
Po revolúcii 1848/49 sa postupne zmenil charakter časopisu, vedecký orgán doplnil politický a informatívny orgán. Porevolučné Slovenské pohľady čiastočne nahradzovali aj politické noviny tým, že uverejňovali správy z domova a zo sveta, listy dopisovateľov o dianí a živote na Slovensku. Slovenské pohľady sa orientovali na aktuálne kultúrno-politické problémy a v časopise dominuje aj slovenská a česká publicistika. Literatúra však neprestala byť centrom pozornosti. Významný dosah mali najmä úvodné články v časopise, svedectvá o kultúrnych, sociálnych a národných pomeroch na Slovensku a poskytovali čitateľom aj ,,zábavné čítanie“, uverejňujúce pôvodné a preložené beletristické príspevky, ako aj básne. Začiatkom roku 1852, v treťom ročníku Slovenské pohľady zmenili podnázov: Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život, vypustiac vedu. Vývin časopisu smeroval z prevažne typu vedeckého k orgánu spoločensko-kultúrnemu. Od nového roku 1852 zmenil časopis aj grafickú podobu a vydával sa v novom etymologickom pravopise raz týždenne.
Prvý zväzok prvého dielu mal 72 strán veľkého formátu a celé toto číslo vyplnil sám J. M. Hurban. Do časopisu veľa prispieval aj Mikuláš Dohnány, ktorý od roku 1851 bol Hurbanovým spolupracovníkom pri jeho redigovaní. V porevolučných číslach uverejňuje aj príspevky iných spolupracovníkov, najčastejšie Štúrove. Ľudovít Štúr bol významným pomocníkom, ktorý pomáhal Slovenským pohľadom, ako jedinému reprezentatívnemu tlačovému orgánu stúpencov spisovnej slovenčiny a získaval pre ne dopisovateľov a predplatiteľov. V druhom ročníku sa rozširuje aj počet skúsených spisovateľov a novinárov, ktorí v tomto časopise začínajú publikovať. Okrem J. M. Hurbana, M. Dohnányho a Ľ. Štúra prispievali do časopisu aj Janko Kalinčiak, Ján Palárik, Peter Kellner-Hostinský, Karol Sucháč z Brezovej, A. H. Krčméry, Samuel Štúr, Andrej Radlinský a iní. Ich príspevky boli pokrokové a odborné, takže zvyšovali jeho úroveň. Dal miesto aj Palárikovmu príspevku o potrebe reformy pravopisu a o spojení sa v jednom spisovnom jazyku.
Na stránkach časopisu boli publikované predovšetkým odborné príspevky. Od prvého ročníka dominujú príspevky J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny, Veda a Slovenskje pohladi, publikovaný bol aj jazykovedný príspevok Bohdan Hroboň, obranný článok Slovanou náklonnosť ku sloboďe, ktorého autorom bol pokrokový katolícky kaplán E. Gerometta. J. M. Hurban v prvom čísle z roku 1851 zaviedol rubriku Varta slovanská a na stránkach časopisu uverejňoval aj rubriky Zlaté klásky, Ohlasy a úvahu Obozrenia novejších literatúr slovanských. Aby bolo spravodajstvo čo najpríťažlivejšie od nového roku 1852 dostali Slovenské pohľady aj nové rubriky. Názvy týchto rubrík nie sú ustálené a časom sa menia – Chýrnik, Novinársky krámec, Najnovšia pošta, Z denníka, Lovec literárny, Z denníka cestovateľského a pod. J. M. Hurban v časopise začal uverejňovať aj kvalitné úvodníky a prozaické a básnické diela významnejších slovenských spisovateľov napr. Janko Kalinčiak: Knieža liptovské. Dával priestor aj literárnym dielam slovenských spisovateľov a uverejnil napr. Dohnányho, Štúrove, Bottove, Kellnerove, Godrove básne. Neobmedzoval sa tu však len na slovenskú literatúru, ale dával priestor aj zahraničným literárnym dielam, predovšetkým chorvátskym a ruským. Aby časopis bol príťažlivým aj pre menej školených čitateľov, zaviedol do neho aj tzv. oddychové čítanie v rubrike Zábavník.
Napokon časopis zanikol vinou nového tlačového zákona, z ekonomických dôvodov a pre nesplniteľné podmienky vo vtedajších slovenských pomeroch. Viedenská vláda vydala v júni 1852 nový tlačový zákon a stanovila nariadenie, podľa ktorého vydavateľ a redaktor musel bývať v mieste vychádzania svojich novín, alebo časopisu a okrem toho zaviedla systém vysokých kaucií až 2500 zlatých. Podľa cisárskeho patentu z mája 1852 aj časopisy, ako boli Slovenské pohľady, museli zložiť predpísanú, na naše pomery vysokú peňažnú kauciu. To bolo v našich pomeroch nesplniteľné. J. M. Hurban býval v Hlbokom a z existenčných dôvodov nemohol opustiť Hlboké a prejsť bývať do Trnavy, kde sa časopis tlačil. Zo začiatku dúfal, že sa mu podarí od niekoho získať aj finančné prostriedky na kauciu a pre jeho zásluhy v revolúcii nejako usporiada otázku svojho zástupcu v Trnave, ale nepodarilo sa mu to. Bol preto prinútený koncom augusta 1852 vydať posledné číslo časopisu, ktorý prestal vychádzať deviatym číslom IV. ročníka. Slovensko takto stratilo významný časopis, ktorý práve v tej dobe naliehavo potrebovalo.
Zakladateľ a prvý redaktor Slovenských pohľadov obnoviť vychádzanie svojho časopisu nemohol. V roku 1881 urobil tak jeho syn Svetozár Hurban Vajanský s Jozefom Škultétym, ešte za života J. M. Hurbana a pri jeho spoluautorstve.Časopis obnovil pod tým istým názvom a pokračoval v otcových zámeroch. Odvtedy vychádza časopis takmer bez prerušenia a dodnes ho vydáva Matica slovenská. Slovenské pohľady sú najdlhšie vychádzajúcim literárnym časopisom na Slovensku a jedným z najstarších literárnych časopisov v Európe. V roku 2021 oslávil 175. výročie od založenia a 140. výročie od jeho obnovenia. Je dostupný aj v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici UKB.
Autorka: Dominika Juricová
