Pôvod slávenia Vianoc a historické pozadie narodenia Ježiša

Kresťania zozačiatku oslavovali ako sviatok len smrť Ježiša Krista. Včasnokresťanský autor Origenes žijúci koncom 2. stor. a začiatkom 3. stor. uvádza, že nie je potrebné sláviť narodenie Krista, lebo dôležitejšou udalosťou bola jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Rovnako chcel poukázať, že kresťania by sa mali dištancovať od pohanských obyčají, keďže vyznávači nekresťanských náboženstiev slávili predovšetkým sviatky zrodenia svojich bohov. Kresťania určovali Veľkú noc ako prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti (tento zvyk ostal v Cirkvi dodnes). Neskôr pridávali aj sviatok narodenia Krista, ktorý určili na 25. 12., ktorí pohania slávili ako deň zrodenia Nesmrteľného Slnka (Sol Invictus) a narodenie boha Mithru. Sol bol boh slnka, ktorého uctievali Sabíni. Cez nich ho prebrali Rimania v období, keď mestu vládol sabínsky kráľ. [1] Volali ho Sol Indiges. [2] Keď začal mať Rím kontakty s Grékmi bol stotožnený s ich slnečným bohom Héliom a čiastočne aj s Apolónom. [3] Oveľa neskôr bol v Rímskej ríši uctievaný sýrsky slnečný boh, ktorého nazývali deus Sol Invictus, čiže „neporaziteľný slnečný boh.“ [4] Stalo sa tak za vlády cisára Aureliána, kedy 25. 12. 274 zasvätil tomuto božstvu chrám v Ríme. Toto božstvo sa však už nepodobalo starému kultu, ktorý kedysi dávno Rimania uctievali. Ich ikonografia, však bola rovnaká. [5]

Naproti tomu Mithra bol perzským astrologickým božstvom. Zrodil sa zo skaly, symbolu neba. Porazil nebeského býka, ktorý predstavoval posla chaosu. Podľa náboženských predstáv vyznávačov tohto náboženstva malo dôjsť k záverečnej kozmickej bitke, kde Mithra víťazí nad vojskami Ahrimana, boha chaosu a prináša vzkriesenie mŕtvych a koniec sveta po tom, čo zaviedol duše mŕtvych do najvyššej sféry hviezd. Mithra bol u Rimanov často stotožňovaný so Solom Invictom. [6]

Niekedy medzi rokmi 274 a 336 začali kresťania oslavovať narodenie Ježiša ako Slnka spravodlivosti na deň Nesmrteľného slnka čiže Sola Invicta. [7] Vo Sv. Písme sa taktiež spomína tento výraz v knihe proroka Malachiáša: „Vám však, ktorý sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie.“ [8] Taktiež sv. Klement Alexandrijský opisuje Ježiša ako jazdca, ktorý vystupuje do neba a prináša úsvit a večný život so sebou. [9]  V kresťanskom umení predstavuje zobrazenie Ježiša Krista v slnečnom voze ako nové svetlo a slnko spravodlivosti. Ďalej malo toto zobrazenie predstavovať Krista ako víťaza nad smrťou a ako odchádza do neba. [10] Týmto všetkým urobili z Krista slnečným vládcom vesmíru, skutočným Solom Invictom. [11] Príkladom takéhoto zobrazenia je mozaika na strope klenby  Mauzólea M známeho aj pod meno Mauzóleum Júliovcov. Táto mozaika zobrazuje Krista ako stojí na čiastočne zachovanej quadrige. Je oblečený v chitóne a chlamyde. Má zdvihnutú pravú ruku a v ľavej ruke drží modrý glóbus. Jeho hlava je ovenčená siedmimi lúčmi. [12] Okolo tohto centrálneho výjavu sa nachádza vinič. Taktiež po stenách mauzólea sú rôzne fresky s včasnokresťanskými motívmi ako rybár loviaci ryby a scéna hodenia Jonáša do úst veľryby (obr. 1). [13]

Vo východných častiach Rímskej ríše pripadalo slávenie narodenia Krista na 6. 1. (Traja králi, Zjavenie Pána – Epifania) – narodeniny boha Aiona. Keď sa Ježiš narodil prišli do Jeruzalema traja mudrci (mágovia) z východu. Navštívili kráľa Herodesa a pýtali sa ho, kde sa narodil nový židovský kráľ, lebo videli jeho hviezdu a chcú sa mu pokloniť. Herodes sa preľakol a dal si zavolať zákonníkov, ktorí mu povedali, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme. Kráľ povedal mudrcom, aby tam išli a potom sa vrátili k nemu keď ho nájdu. Mágovia nasledovali hviezdu až došli na miesto, kde bol malý Ježiš s Máriou a klaňali sa mu. Doniesli mu dary zlato, kadidlo a myrhu. Vo sne dostali potom pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi a tak sa išli inou cestou do svojej krajiny. [14]

Bežnou interpretáciou je, že to boli zoroastrijskí kňazi, ktorí boli kompetentní v pozorovaní hviezd. Títo kňazi/astrológovia sa zaoberali posudzovaním dejov hviezdnej oblohy, vytvárali horoskopy pre vládcov a interpretovali pohyby planét na nebeskej oblohe. [15] Niektorí bádatelia predpokladajú, že mágovia spomenutí v Matúšovom evanjeliu boli vo viacerých smeroch silne ovplyvnení judaizmom. [16] Či mágovia v dobe rímskej ešte vyznávali princípy zoroastrizmu je irelevantný, pretože mágovia sú dobre zdokumentovaný termín, ktorý sa v rímskej literatúre používa na označenie astrológov a nie zoroastrijcov, keď sa spomínajú v kontexte nebeského veštenia. Rímske správy ukazujú, že mágovia praktizovali astrológiu na celom Blízkom východe a dokonca aj v Ríme, odkiaľ boli často vyhnaní za vyvolávanie problémov svojimi predpoveďami. Biblickí mágovia boli teda astrológovia s väzbami na Blízky východ.[17]

Vo včasnokresťanskom umení sa dosť často objavuje scéna poklony troch mudrcov malému Ježišovi, ktorého drží na rukách Mária. Príkladom je sarkofág z katakomb sv. Agnesy v Ríme, kde  sú oblečení v prepásanej tunike s dlhými rukávmi, nohaviciach a rozviatom plášti, ktorý majú zopnutý sponou na pravom ramene. Na nohách majú obuté sandále a na hlave frýgsku čiapku, ktoré boli typickým východným odevom. V rukách nesú misy s darmi. Nad Máriou a Ježiškom sa nachádza znázornená Betlehemská hviezda (obr. 2).

Preberanie sviatkov netreba chápať len ako bezduché pokresťančovanie pohanských sviatkov, ale aj prispôsobenie novozískaným pohanom aby sa ľahšie asimilovali v novom vyznaní. Rovnako výpožičky z rímskeho umenia treba skôr vidieť tak, že väčšina kresťanov boli obyvatelia Rímskej ríše a tak nepoznali iné umenie ako to rímske, a tak preberali z neho tie elementy, ktoré neodporovali ich vyznanie alebo podporovali ich predstavy viery o povahe sveta, života tu na zemi, ale i večného života.

Okrem pôvodu slávenia narodenia Ježiša Krista si môžeme položiť ako ďalšiu otázku kedy sa vlastne narodil ak dátum slávenia bol prebraný z pohanských sviatkov. V tomto pohľade je potrebné si priradiť potrebný časový rámec – čím užší, tým lepšie. Uvedenie narodenia Krista do roku 1 pred Kr. je tiež problematický lebo antický mních Dionysius Exiguus sa v roku 525 po Kr. značne pomýlil pri prepočítavaní presného roku narodenia Krista. [18] Obidve evanjeliá podľa Matúša a Lukáša [19] súhlasia s tým, že narodenie nastalo, keď bol Herodes Veľký kráľom Judey ako rímsky klient. Preto nás zaujíma dátum Herodesovej smrti v Jerichu. Tu narážame na háčik, pretože historici uvádzajú dva dátumy. Tradičnejší dátum je 1 pred Kr.; iní si zakladajú na informácii antického židovského autora Jozefa Flavia, ktorý umiestnil čas Herodovej smrti do roku 4 pred Kr. Keď určíme dátum Herodesovej smrti, musíme sa vrátiť asi o štyri roky späť, aby sme určili dátum narodenia Ježiša, aby to zodpovedalo vraždeniu nevinných [20] a približne dva roky, počas ktorých sa Svätá rodina ukrývala v Egypte. Na základe toho by bolo možné umiestniť jeho narodenie niekde medzi roky 8 a 4 pred Kr.

Okrem toho je možné použiť aj zmienku v Matúšovom evanjeliu o príchode mudrcov, ktorí nasledovali Betlehemskú hviezdu. Myšlienkou tohto konceptu je, že nejaký pravdepodobne veľkolepý svetelný úkaz na oblohe bol interpretovaná ako hviezda a motivovala mágov, aby podnikli cestu do Judey. Existuje viacero možných interpretácii a preto vyberieme len tie najznámejšie. Prvou je, že to mohla byť Halleyova kométa, ktorá sa objavuje každých 76,3 roka a bola pozorovaná v roku 12 pred Kr. Včasnokresťanský autor Origenes žijúci v koncom 2. stor. a začiatkom 3. stor. uvádza ako Betlehemskú hviezdu práve kométu. [21] Mohlo však ísť aj o konšteláciu Saturnu a Jupitera, ktorá sa objavila v r. 7-6 pred Kr. Zástancom tejto hypotézy bol napríklad Johannes Kepler, ktorý na základe svojich výpočtov a pozorovaní sa prikláňal k tomuto vysvetleniu. [22] Mohlo však ísť aj o konjunkciu Jupitera s Regulom v roku 3 pred Kr. alebo konjunkciu Venuše s Regulom z r. 2 pred Kr. Regulus je najjasnejšia hviezda zo súhvezdia Lev. Tu niektorí autori spájajú aj biblické pomenovanie Mesiáša ako „Leva z Júdovho kmeňa“. [23] Mohlo však ísť aj supernovu pozorovanú v súhvezdí Kozorožec v Číne a Kórei okolo roku 5 pred Kr., ktorú bolo vidno dva mesiace. [24] Nie je však vylúčené, že mohlo ísť aj o kombináciu viacerých z týchto alebo iných úkazov.

Teraz prejdeme k Evanjeliu podľa Lukáša, ktoré uvádza edikt cisára oznamujúceho celosvetové sčítanie ľudu v čase Quiriniovho miestodržiteľstva v Sýrii („V tých dňoch vyšiel výnos od Caesara Augusta, aby bol zapísaný celý svet“). [25] To bolo vykonané roku 6 po Kr. Avšak chrám Monumentum Ancyranum (chrám Augusta a Romy v dnešnej Anakare) spomína v nápise Res Gestae ešte iné sčítanie z roku 746/747 ab urbe condita (od založenia mesta Ríma s tradičným rokom 753 pred Kr.), t. j. 8/7 pred Kristom. V roku 8 pred Kristom (v neskorších rokoch vlády kráľa Herodesa Veľkého) sa teda uskutočnilo sčítanie ľudu v celej Rímskej ríši. V ňom boli zapísaní len rímski občania. Jozef a Mária určite neboli rímskymi občanmi, a teda neboli povinní (alebo oprávnení) sa ho zúčastniť, ale tento jemný rozdiel mohol uniknúť Lukášovej pozornosti. Možno jednoducho nevedel, že sčítanie rímskych občanov treba odlíšiť od provinčných sčítaní, ktoré sa v danom čase vykonávali v ktorejkoľvek provincii. [26] Tu vyvstáva problém, ktorý značne komplikuje vyloženie Lukášovho textu vzhľadom na datovanie narodenia Ježiša. Na základe toho možno vyvodiť dve interpretácie. Niektorí spochybňujú zvyčajné chápanie slova πρώτη (prvý) v Lk 2, 2, pričom berú ho tak, že ide o slovo znamenajúce πρότερος (bývalý, predchádzajúci) a prekladajú príslušnú pasáž takto: „Tento súpis sa uskutočnil predtým, ako bol správcom Sýrie Quirinius,“ alebo „Tento súpis bol pred (súpisom) Quirinia, správcu Sýrie.“ Klasickí filológovia sú vo výklade tejto vety stále nejednotní. Quirinius nemá v Ježišovom príbehu žiadnu funkciu, ak nemá poskytnúť časové označenie. Tak prečo by mal byť potom vôbec spomenutý? [27]

Aj napriek stálym nejasnostiam v problematike datovania narodenia Ježiša máme niekoľko výrazných styčných bodov, ktoré nám vytvárajú isté pomyslené mantinely na časovej osi. Tie nám vytvárajú dva rámce. Širší, ktorý zahŕňa obdobie od 12 pred Kr. po 6 po Kr. a užší, ktorý pokrýva približne obdobie rokov 8/7 až 4 pred Kr. Napriek nejasnostiam v tejto problematike nám nič nebráni sláviť Vianoce ako sviatky narodenia Ježiša Krista, sviatky pokoja, pohody a lásky k blížnym. 

Autor textu: Mgr. Tomáš Dragun , PhD. 

Zdroje:
BARTHEL, P. 2014 What If, Anything? In: BARTEL, P. / VAN KOOTEN, G. 2014. The Star of Betlehem. Interdiscplinary Perspectives from Experts on the Ancient Near East, the Greco-Roman World , and Modern Astronomy. Boston: Brill, 2014.
CRAMER F. H. 1954, Astrology in Roman Law and Politics. Philadelphia: American Phil.
Soc., 1954.
DALY, K. N. 2004. Greek and Roman Mythology A to Z. Revisited Edition. New York: Facts On File, 2004.
HIJMANS, S. 2000. Language, Metaphor, and the Semiotics of Roman Art: Some Thoughts on Reading the Mosaics of Mausoleum M in Vatican. In: Babecsh 75: Annual Papers on Mediterranean Archaeology. 2000.
HUGHES, D. W. 2014.Astronomical Thoughts on the Star of Bethlehem. In: BARTEL, P. / VAN KOOTEN, G. 2014. The Star of Betlehem. Interdiscplinary Perspectives from Experts on the Ancient Near East, the Greco-Roman World , and Modern Astronomy. Boston: Brill, 2014.
HUTCHINSON, D. 2013. The Lion Led the Way, Independently, 2013.
JENSEN, R. M. 2005. Face to Face: Portraits of the Divine in Early Christianity. Minneapolis: Augsburg Fortress. 2005.
KEPLER, J. 1938. De stella nova. Munich: Beck, 1938.
MERZ, A. 2014. Matthew’s Star, Luke’s Census, Bethlehem, and the Quest for the Historical Jesus. In: BARTEL, P. / VAN KOOTEN, G. 2014. The Star of Betlehem. Interdiscplinary Perspectives from Experts on the Ancient Near East, the Greco-Roman World , and Modern Astronomy. Boston: Brill, 2014.
PIJOAN, J. 1983. Dejiny umenia 3. Bratislava: Tatran, 1983.
SNYDER, G. F. 2003. Ante Pacem. Archaelogical Evidence of Church before Constantine. Macon: Mercer University Press, 2003.
VERMASEREN, M. J. 1988. Helenistic religions. New York: Brill, 1988.

Obrazová príloha:
Obr. 1 – Detail mozaiky so znázornením Krista ako Sola Invicta z Mauzólea Júliovcov v Ríme (https://www.flickr.com/photos/28433765@N07/41221297065 20.12.2023)
Obr. 2 – Sarkofág z katakomb sv. Agnesy v Ríme s vyobrazením poklony troch mudrcov Ježiškovi (https://earlychristiantexts.com/the-magi-in-the-gospel-of-matthew/ 20.12.2023)


[1] Daly 2004, 119
[2] Hijmans 2000, 155
[3] Daly 2004, 119
[4] Hijmans 2000, 155
[5] Daly 2004, 119-120; Hijmans 2000, 155
[6] Vermaseren, 1988, 58.
[7] Snyder 2003, 122.
[8] Mal 3,20.
[9] Jensen 2005, 43.
[10] Hijmans 2000, 149-150.
[11] Snyder 2003, 122.
[12] Hijmans 2000, 149.
[13] Pijoan 1983, 31.
[14] Mt 2, 1-12.
[15] Hughes 2014, 117-118.
[16] Hutchinson 2013.
[17] Frederick 1954, 11, 232–240, 264.
[18] Hughes 2014, 108.
[19] Mt 2, 23; Lk 1, 5
[20] Deti by mali mať dva roky a menej podľa Mt 2, 16
[21] Hughes 2014, 119.
[22] Kepler, 1938.
[23] Hughes 2014,  129-130; Gn 49, 9; Zjv 5, 5.
[24] Barthel 2014, 163.
[25] Lk 2, 1
[26] Merz 2014, 484-485.
[27] Merz 2014, 479-487.

Detail mozaiky so znázornením Krista ako Sola Invicta z Mauzólea Júliovcov v Ríme

Sarkofág z katakomb sv. Agnesy v Ríme s vyobrazením poklony troch mudrcov Ježiškovi

Späť na blog

Sympatický pán v povestnej bodkovanej mašli

Sympatický pán v povestnej bodkovanej mašli

Vážený spisovateľ a vo svojej dobe miláčik celého národa, kultová osobnosť slovenskej poézie či sympatický pán v povestnej bodkovanej mašli. To…

Symbolika rímskej republikánskej mince aes grave z Nitry

Symbolika rímskej republikánskej mince aes grave z Nitry

Mince predstavujú okno do minulosti, cez ktoré môžeme sledovať vývoj spoločností, obchodu a politiky, a to prostredníctvom kúskov kovu, ktoré prežili stáročia.…

Kto udával módne trendy na prelome 19. a 20. storočia?

Kto udával módne trendy na prelome 19. a 20. storočia?

Módny tón zámožných šľachtických a meštianskych vrstiev udávala na prelome 19. a 20. storočia Viedeň a Budapešť. Nitra si v…

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024

Pozrite si stručný prehľad výstav a sprievodných podujatí v Ponitrianskom múzeu v Nitre a v expozitúrach v Múzeu v Zlatých…

Štefánikova trieda č.1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00