späť
Rimania sa považovali za najzbožnejší národ na svete a uctievali rôznych bohov. Prevzali aj grécku mytológiu, a tak sa stotožnili hlavné rímske a grécke božstvá. Grécke, či iné mená bohov nahradili vlastnými označeniami. Najvyšší grécky boh Zeus splynul s rímskym Jupiterom. Ale aj mnohé ďalšie grécke božstvá sa stotožnili s rímskymi. Všetky náboženské smery spájalo však uctievanie najvyššieho rímskeho boha Jupitera (Dia v Grécku). Jupiter bol otec bohov a vládca neba, dominoval od nepamäti nad všetkým a všetci sa mu museli podriadiť. Trónil so žezlom a vládol vo vzdušných výšinách, zosielal dážď, slnečné lúče a bleskom a hromom dával najavo svoj súhlas alebo nevôľu. Drobné figurálne bronzy patria k pomerne hojným nálezom rímskej plastiky v našich múzeách a niektoré sa nachádzajú aj v Ponitrianskom múzeu v Nitre.
V expozícii Skvosty dávnovekého Slovenska sú vystavené bronzové plastiky rímskych bohov – Siléna z 1. st. n. l. z Pobedima, Priapusa z 3. st. n. l. z Bratislavy – Dúbravky a Herkulesa, votívna tabuľka s reliéfom Afrodity s dieťaťom z konca 2. alebo začiatku 3. st. n. l. z Brigetia a na prednej strane rímskej republikánskej mince Aes grave z konca 3. st. pred n. l. je vyobrazený rímsky boh Jánus s dvoma tvárami. Sú to zbierkové predmety z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Miniatúrna ozdobná bronzová busta zobrazuje rímskeho patróna vína Siléna ako starca. Má neurčitý pôvod, jeho otcom bol boh Merkúr alebo lesný boh Pan a jeho matka Kybela. Jeho synom bol Dionýz, boh vína. Silén býva v rímskej mytológii zobrazovaný buď ako učiteľ a sprievodca boha vína Dionýza alebo ako neúnavný a stále veselo naladený pijan, starec ploskonosý, so šišatou a plešatou hlavou a neobyčajne mlsný. Mal aj veštecký dar a prinášal mnohé múdrosti zo života.
Ďalším božstvom je Priapus alebo Priapos, boh poľnohospodárskej plodnosti, mužskej sily a ochranca záhrad a dobytka. Bol synom boha vína Dionýza a bohyne krásy a lásky Venuše. Býva zobrazovaný ako muž s hustou bradou, fúzami a hustými krátkymi vlnitými vlasmi, ktoré zakrývajú veľkú časť jeho čela. Vzadu na hlave má nasadenú mitru /ozdoba hlavy/ a oblečený veľký plášť. Ako boh úrodnosti často nosí ovocie nazbierané v odeve.
Jedného boha uctievali bez výnimky Gréci aj Rimania, bohatí aj chudobní, starí aj mladí. Tento boh sa volá Herkules alebo Herakles. Bol synom najvyššieho boha Jupitera a smrteľníčky Alkmény. Býva zobrazovaný ako svalnatý silák žiariaci večnou mladosťou, ktorý je ideálom mužskej sily a odvahy, čo sa vrhá na všetky obludy a zlá. U Rimanov bol aj ochrancom miest a prístavov a patrónom ťažko pracujúcich.
Na reliéfnej mramorovej doštičke je vyobrazená Venuša s dieťaťom tzv. Afrodita Kurotrofos – bohyňa lásky a plodnosti, krásy a pôvabu. Patrila k dvanástim hlavným rímskym božstvám. Bola najkrajšia z bohýň antických mýtov. Jej pôvod je nejasný, buď bola dcéra najvyššieho boha Jupitera a bohyne dažďa Dióny alebo sa zrodila z morskej peny. Afrodita je najčastejšie stvárnená ako drží jablko alebo toaletné predmety, zriedka mušľu. Jej synom bol Amor, roznášajúci po svete lásku, ale aj legendárny Eneas, praotec rodu.
Na prednej strane najstaršej rímskej mince Aes grave je zobrazený boh Jánus s dvomi tvárami, tak že pozerá zároveň dopredu (do budúcnosti) aj dozadu (do minulosti). Jánus bol boh času, boh počiatku a konca, ochranca dverí, brán a prechodov. Boli mu zasvätené počiatky všetkých vecí, napr. počiatok dňa, prvý deň mesiaca, prvý mesiac v roku. Je jedným z najstarších rímskych bohov. Jeho symbolom je brána a kľúč a býva znázorňovaný s kľúčom v pravej ruke, kým v ľavej drží palicu.
Autorka: Dominika Juricová
