Rohatým vrchným čepcom si upravovali hlavy vydaté ženy v Tekove, v čiľejkárskych obciach (pôvodne to bolo jedenásť obcí Tlmače, Rybník, Čajkov, Hronské Kosihy, Tekovská Nová Ves, Šalmoš, Opatová, Podlužany, Hronské Kľačany, Starý Tekov, Veľké Kozmálovce), nachádzajúcich sa v okolí Levíc, v oblasti dolného toku rieky Hron.
Rohatý čepiec prešiel od pôvodného výzoru až podnes mnohými zmenami, ktoré podmienili viaceré faktory ako napríklad ekonomický či spoločenský faktor.
Aj vďaka rohatému čepcu bolo možné odlíšiť nositeľky a zadeliť ich do skupín a vrstiev. Vyjadroval stav v akom sa nositeľka nachádzala – vydaté ženy, taktiež napríklad rozdiel medzi mladou, starou ženou, nevestou či vdovou.
Rohatý vrchný čepiec sa koncom 19. storočia nosil na všedné dni, a to aj počas práce. Bol menší, menej dekoratívny ako je súčasný. V druhej štvrtine 20. storočia sa stal už len súčasťou sviatočného odevu a v 21. storočí plní reprezentatívnu funkciu v prostredí folklorizmu.
Tradične ich šili v domácnostiach zručné krajčírky, výšivkárky. Na ich výrobu sa používali materiály bežne dostupné, ako napríklad plátno, farbiarske plátno, ale aj továrensky vyrábané materiály – tyl, stuhy či bižutéria .
Rohatý čepiec pozostáva z tylového dienka a čelenky. Dienko a vrchnú časť čelenky vyšívali ženy z Pukanca. Dienko čepca tvorí pás tylu vyšívaného štylizovanými kvetmi, jeho vrchná časť je nazberaná a spojená s čelenkou. Čelenka je z tyľangrovej čipky čiže vyšitá na tyle dierkovým vyšívaním a preťahovaním bielou priadzou, predstavuje rastlinný ornament a je ukončená piatimi zubami, ktoré lemujú tvárovú časť. Už v 20. storočí biele vyšívanie je nahrádzané farebným hodvábom, najčastejšie fialovej, zelenej, červenej farby a do ornamentu vstupuje motív srdca. Čelenka je podšitá tmavým, tmavofialovým farbiarskym plátnom. Hlavnou výzdobou čepca od začiatku 20. storočia sú do tvaru pruhov našívané, jednofarebné, drobno naskladané – rámenné, približne 2 cm široké tristuhy – kačice. Časom sa k nim začali našívať vlnovky – koráľovje hadíki. Dostupnosťou tovarov textilnej galantérie v obchodoch, prítomnosť továrne na výrobu bižutérie, ale aj vzájomná rivalita miestnych krajčírok, výšivkárok podporená túžbou žien vzájomne sa odlišovať, prispeli k tomu, že rokmi pribúdalo dekoratívnych ozdôb na rohatých čepcoch až je celá plocha čelenky s výnimkou prostredného zubu pokrytá ozdobami ako napr. farebné koráliky, flitre, perličky.
Ozdoby sú formované do tvarov, ktoré majú svoje pomenovanie napr. cukrík, očenáš, drngadlo a sú našívané na čelenku. Po obvode čelenky visia zrkadielkové, lesklé, kovové pliešky v tvare lístkov, krúžkov nazývané – libačka a sú považované za najkrajšiu ozdobu nielen rohatého čepca, ale aj ženského kroja. Súčasťou čepca je kožená podložka – fizier, ktorá nahrádza spôsob úpravy vlasov na tzv. víčapke. Po prvej svetovej vojne sa začal vkladať do čepca z papiera vystrihnutý trojuholník – rohe, čím sa čepiec vyvýšil a dostal iný tvar. Na dienko čepca sa upevňujú farebné stuhy, najčastejšie atlasové, ktoré siahajú až po výšivku na sukni tzv. bandu.
Rohatý čepiec z Tekova je neustále inšpiráciou pre mnohých filmárov, šperkárov (Henrieta Môcová), či fotografov (Milan, Hlôška, Petra Lajdová). Reprezentoval tiež Slovenskú republiku v zahraničí nielen na svetových súťažiach krásy, či na svetovej výstave EXPO 2017 v Kazachstane, ale aj na ďalších výstavách a podujatiach ako napr. v Českej republike, Poľsku, Švajčiarsku, USA, či v Kanade.
Spracovala: Patrícia Žáčiková