„Kto je teraz na ťahu?“

Príklady najstarších dochovaných stolových hier

Hranie sa je jedným zo znakov pre ľudskú povahu bez ohľadu na miesto a čas. Ľudia bez hry by neboli ľuďmi. Hry môžu byť sústredené na fyzickú zdatnosť (napríklad niektoré športy), ale taktiež sú tie, ktorých úlohou je intelektuálna stránka ľudskej mysle a fyzická aktivita pri nich je minimálna (napríklad rôzne stolové a kartové hry).

Mnoho hier nezanecháva žiadne fyzické dôkazy, pretože sú produktom imaginácie hráčov alebo ich časti miznú v dôsledku rozkladu ich organických častí. No napriek tomu sa niekedy archeológom podarí počas výskumov odhaliť niektoré prvky hier. Samotný priebeh hry sa však zvyčajne nedochová, no tieto prvky napomáhajú preskúmať o akú hru šlo a aké boli jej ciele. V tomto príspevku sa budeme venovať najstarším stolovým hrám, ktoré sa podarilo archeológom odhaliť.

Ako stolovú hru možno definovať spoločenskú hru, ktorej výbavu zahŕňajú herné figúrky, ktoré sa rozmiestňujú a posúvajú po hernej ploche prispôsobenej pravidlám danej hry. Niekedy ich dopĺňajú aj ďalšie komponenty ako napríklad vrhacie kocky.

Najstaršie objavené herné figúrky boli objavené na lokalite Başur Höyük v juhozápadnom Turecku. Na tamojšom pohrebisku zo 4. tisícročia pred Kr. sa podarilo odkryť medzi nálezmi 49 malých figúrok z kameňa. Niektoré z nich znázorňovali ošípané, psy, pyramídy. Iné boli v tvare žetónov a valcov. Boli natreté zelenou, červenou, modrou a bielou farbou. Okrem nich sa našla aj kocka a tri žetóny vyrobené z bielej mušle doplnené navrchu čiernym okrúhlym kameňom. Taktiež sa pri nich našli takmer rozpadnuté drevené figúrky (Obr. 1). Predpokladá sa, že tento hromadný nález bola sada herných figúrok zo stolovej hry. Žiaľ, zatiaľ sa odborníkom nepodarilo identifikovať aké boli pravidlá tejto hry, no podľa počtu jednotlivých druhov figúrok sa uvažuje, že bola založená na čísle 4.[1]

V súčasnosti sa za jednu z najstarších stolových hier považuje egyptský Senet (Obr. 2), pretože možné fragmenty jej hernej dosky pochádzajú z obdobia okolo 3100 pred Kr.[2] Prvé jednoznačné obrazové znázornenie tejto hry pochádza z hrobu vysokého úradníka Hesyho počas obdobia 3. dynastie (približne 2686 – 2613 pred Kr.). Neskôr v období Novej ríše (1550 – 1069 pred Kr.) sú znázorňovaní aj skutoční ľudia, ktorí hrajú túto hru ako napríklad Nefertari, manželka faraóna Ramesseho II. (Obr. 3). Hoci mala táto hra tisícročnú tradíciu, niekedy okolo 5. stor. po Kr. vyšla z módy.[3] Napriek tomuto dlhému časovému rámcu sa zdá, že hra prešla len minimálnymi zmenami pokiaľ ide o jej hlavné súčasti a pravidlá. Pozostávala z figúrok, ktoré sa pohybovali po hracej doske pozostávajúcej z 30 štvorcových políčok nazývaných „domy“. Tie boli usporiadané v troch radoch po desať. Samotná hracia doska bola vyrobená z dreva, slonoviny, fajansy alebo kombinácie viacerých materiálov.[4] Kompletná sada hry obsahovala 5 figúrok pre každého z dvoch hráčov. Podľa nálezov z Novej ríše vieme, že mali buď psiu hlavu alebo celkovo znázorňovali psie figúrky.[5] Smer hry označovali políčka v ľavom hornom rohu. Posledných 5 z nich bolo najviac zdobených, zvyčajne niesli na sebe znaky súvisiace s dobrom, vodou a podobne.[6] Keďže sa hra prestala v rímskom období používať, podrobné pravidlá senetu nie sú známe.[7] Prinajmenšom od obdobia Novej ríše sa však zdá, že hra odrážala koncept prechodu duše (egyptsky ka) cez podsvetie (egyptsky duat), ktorý v hre reprezentovali priestory spájajúce jednotlivca s rôznymi etapami jeho života. Nato poukazujú aj hieroglyfické nápisy náboženského významu vyskytujúce sa na samotných doskách senetu.[8]

O niečo mladším príkladom je stolová hra, ktorú sa podarilo nájsť vo viacerých kráľovských hroboch prvej dynastie v Ure (v dnešnom Iraku, približne 2600 – 2400 pred Kr.). Podľa miesta nálezu sa o nej hovorí ako o Stolovej hre z Uru (Obr. 4).[9] Považuje sa za najstaršiu stolovú hru na svete, ktorej pravidlá poznáme. Tie sa podarilo identifikovať na klinopisnej tabuľke datovanej do roku 177/176 pred Kr.[10] Táto hra bola populárna na celom Blízkom Východe a hracie dosky na ňu sa našli na území Iraku, Iránu, Sýrie, Egypta, Libanonu, Srí Lanke, Cypre a Kréte.[11] Rovnako ako pri senete aj táto hra stratila na popularite v období neskorej antiky.[12]

Neskôr táto hra dostala magický charakter, na čo mali odkazovať predpovede o budúcnosti hráčov, ak ich figúrka pristane na určitom políčku ako napríklad – „Nájdeš si priateľa“, „Staneš sa mocný ako lev“ alebo „Budeš variť dobré pivo“. To malo odrážať zdanlivo náhodné pohyby ako posolstvá božstiev, duchov zosnulých predkov alebo vlastnej duše pre hráča.[13] Novšie štúdie tejto hry poukázali na skutočnosť, že táto hra sa naproti senetu vyvíjala – menilo sa rozloženie políčok na doske. To naznačuje, že pravidlá a spôsob hry neboli statické, ale časom sa menili. Dizajn samotnej dosky sa však príliš nemenil.[14]

Hra z Uru predstavuje stolovú hru, kedy sa hráči predbiehajú ako napríklad naše Človeče nehnevaj sa. Pozostáva z dvoch sád po sedem figúrok, ktoré sa podobajú tým používaným pri dáme. Jedna sada je biela s piatimi čiernymi bodkami a druhá čierna s piatimi bielymi bodkami. Hracia doska sa skladá z dvoch obdĺžnikových sád políčok, pričom jedna obsahuje tri rady po štyroch políčok a druhá zase tri rady po dvoch políčkach. Obe sady sú prepojené „úzkym mostíkom“ z dvoch políčok.[15]

Hra zahŕňa prvky šťastia, ale aj stratégie. Pohyby figúrok určujú hody štvorhrannými kockami, ktoré majú dve strany označené a dve neoznačené. Označené strany určujú o koľko políčok sa hráč môže v danom kole posunúť. Cieľom hry je, aby hráč presunul všetkých sedem figúrok mimo hraciu plochu skôr ako jeho súper. Hráči mali svoje figúrky na opačných stranách, a tak sa posúvali oproti sebe. Figúrky sa dajú súperovi vyhodiť len v strede hracej plochy, a to podobne ako pri Človeče nehnevaj sa. Po vyhodení musel hráč začať s figúrkou opäť od začiatku svojej plochy. Na ploche patriacej hráčovi mu súper nemohol vyhodiť figúrku. Z toho vyplýva, že na hracej ploche bolo šesť „bezpečných“ a osem „bojových“ políčok. Na jednom políčku mohla v jednom čase byť len jedna figúrka, a tak sa v „bezpečnej“ zóne mohla obmedziť mobilita figúrok protivníka. Keď hráč hodí kockou, môže pohybovať ktoroukoľvek figúrkou alebo pridať na hraciu plochu figúrku, ktorá ešte nezasiahla do hry. Hráč musí presunúť nejakú figúrku keď nie je zablokovaná a to aj vtedy, keď to vedie k nepriaznivému výsledku. Hráč nie je povinný vyhodiť súperovu figúrku, keď má na to príležitosť. Všetky zachované herné dosky mali v strede stredného radu farebnú rozetu. Tá podľa rekonštrukcií ponúkala ochranu figúrky pred vyhodením alebo hráč dostal možnosť ďalšieho hodu. Aby hráč mohol dostať na konci poľa svoju figúrku von z hry, musí hodiť hodnotu o jeden viac ako mu ostáva do konca poľa. Keď hráč takto odstráni všetky figúrky vyhráva hru.[16]

Z obdobia antiky sme informovaní o viacerých stolových hrách obľúbených na území Rímskej ríše. Publius Ovidius Naso vo svojom diele Ars Amatoria spomína, že Rimania ovládali viac ako 1000 rôznych hier, medzi nimi aj tie stolové. Medzi ne patrila hra s názvom ludus duodecium scriptorum (v preklade Hra dvanástich písmen). Hrala sa na špeciálnej doske z rôzneho materiálu ako mramor, drevo či keramika s pomocou vrhacích kociek a 24 diskovitých hracích kameňov čiernej a bielej farby, pričom každý hráč mal 12 kusov v rovnakej farbe. Hracia doska pozostávala z troch radov po 12 políčok. Tie boli na okrajoch dosky, pričom hra začínala v jej strede (Obr. 5).[17] Okrem toho boli potrebné dve kocky pre každého hráča, ktoré hádzal spoločne. Hráči pohybovali kameňmi podľa hodnôt na vrhnutých kockách. Každý hráč sa po svojom hode mohol rozhodnúť, akým kameňom pohne, pričom mohol rozdeliť hodnotu podľa toho ako sa mu zdalo najlepšie.[18] Ak nastala situácia, že hráčovi padla rovnaká hodnota na oboch kockách posunul kameňmi a hádzal znova. Ak bol kameň osamotený na políčku, mohol byť vyhodený protivníkom. Vrátiť do hry ho bolo možné až pri ďalšom hode kockou naspäť na štartovaciu plochu. Ak však bol kameň tej istej farby na rovnakom hracom políčku, nemohlo sa ním hrať lebo bol považovaný za zablokovaný. Vtedy ani kameň nebolo možné vyhodiť. Cieľom hry bolo dostať kamene z jednej strany poľa na posledný rad políčok súpera, a tak vytvoriť jeden súvislý rad zo svojich kameňov. Víťazom bol ten hráč, ktorému sa to podarilo skôr. Na konci hry nebolo potrebné hodiť presnú hodnotu na kocke ako boli voľné políčka na hracej ploche.[19]

Veľmi populárnou bola aj Hra na mlyn, ktorá má rovnaké pravidlá ako jej súčasné varianty. Antický názov tejto hry nepoznáme, ale dochovali sa nám hracie dosky. Tie nemuseli mať len štvorcový, ale aj okrúhly pôdorys.[20] Táto hra bola určená pre dvoch hráčov, ktorí mali tri kamene jednej farby.[21] Hracia plocha bola rozdelená líniami tvoriacimi kríž a tromi koncentrickými kruhmi či štvorcami, po ktorých sa posúvali hracie kamene. Vyhráva ten hráč, ktorý uzavrie mlyn a to tak, že bude obsadené pole v strede hracej dosky a bude mať hracie kamene v jednom rade (Obr. 6).[22]

Ďalšia rímska hra sa nazývala ludus latrunculorum (Hra na vojakov/zbojníkov) (Obr. 7). Išlo o vojenskú hru. Jej hracia doska sa podobala našej šachovnici so 64 dvojfarebnými poliami uloženými v 8 radoch po 8 políčok. Hrala sa pomocou dvojfarebných kameňov nazývaných calculi, milites (vojaci) alebo latro (žoldnier). Každý hráč mal 16 kameňov uložených v dvoch radoch na opačných stranách hracej dosky. S kameňmi sa pohybovalo bez hodu kockou, pričom bolo možné nimi pohybovať len vpred. Úlohou hráčov bolo vyhodiť protivníkove „figúrky“ diagonálne smerom dopredu alebo dozadu. Takto mohli byť vylúčené z hry aj viaceré kamene, ak to dovoľovala ich pozícia na hracej ploche. V zásade sa za každým preskočeným kameňom muselo nachádzať prázdne políčko. Okrem vyhodenia bolo možné aj zablokovať protivníkove hracie kamene tak, že hráč umiestnil svoje kamene oproti súperovým, a tak mu zabránil v ďalších ťahoch. Vyhral ten hráč, ktorému zostalo viac hracích kameňov. Na základe toho si túto hru môžeme predstaviť ako dnešnú dámu.[23]

Hracie kamene mali najčastejšie kruhový alebo polguľovitý tvar. Boli vyrábané z rôznych materiálov. Najčastejšie to boli záprstné kosti hovädzieho dobytka alebo koní a to preto, lebo mali sploštený tvar. Rovnako sa využívali na ich výrobu aj ploché časti lopatiek. Okrem nich sa nám dochovali exempláre z bronzu, mramoru, alabastru, gagátu, jantáru, keramiky či skla.[24] Taktiež sa objavujú aj exempláre z riečnych kameňov, ktoré nebolo potrebné až tak opracovať do príslušnej formy hracieho kameňa. Ich povrch mohla zdobiť reliéfna výzdoba.[25] Hracie dosky boli v antickom svete vyrábané z rôznych materiálov ako mramor či drevo,[26] no mohli byť vyryté aj na zemi na rôznych verejných miestach akými sú kúpele či trhovisko.[27]

Stolové hry neboli v antickom Ríme považované len ako zábava na skrátenie svojich voľných chvíľ, ale ich hranie bolo prirovnávané k čítaniu kníh. Dokonca boli súčasťou vyučovania v antických školách – každý kto chodil do školy ich musel ovládať. Dochoval sa dokonca rímsky náhrobok muža, na ktorom mal zosnulý napísané, že bol: „Známy pisár a hráč stolových hier.“[28] Hranie stolových hier sa v antickom svete považovalo za akési zamestnanie vyššej vrstvy – predovšetkým v stredomorskej oblasti. Cisár Augustus bol odmietavý voči ich hraniu, no naproti tomu si cisár Claudius nechal zhotoviť vlastnú hraciu dosku, aby si mohol krátiť dlhé chvíle na cestách. Popri tom sám písal knihu o spoločenských hrách.[29]

Stolové hry boli veľmi obľúbené aj u rímskych vojakov, čo dokazujú početné nálezy z vojenských táborov. Hráčom k nim stačilo mať so sebou niekoľko rôznofarebných kameňov, hraciu kocku a hraciu plochu, ktorú si mohol vyznačiť kdekoľvek, ak ju nemal poruke. Rovnako aj Germáni si obľúbili hrávať rímske stolové hry. Na to odkazujú nálezy hracích kameňov a občasne aj hracích dosiek v hrobových nálezoch (predovšetkým tzv. „kniežacích“ hroboch), ale aj na sídliskách. Príkladmi sú hroby z Krakovian-Stráží a Cejkova, kde sa našli hracie kamene zo sklovitej hmoty. Taktiež v Poprade-Matejovciach sa okrem niekoľkých hracích kameňov našla aj drevená hracia doska v dobrom stave (Obr. 7).[30] Rovnako aj vo fonde Ponitrianskeho múzea v Nitre máme niekoľko exemplárov hracích kameňov. Prvý pochádza zo žiarového hrobu z germánskeho pohrebiska vo Veľkom Cetíne, ktorý je vyrobený z čiernofialového skla (Obr. 8, 1). Taktiež pri systematickom výskume polykultúrneho sídliska v Párovských Hájoch sa podarilo v objektoch z doby rímskej a sťahovania národov zachytiť dva hlinené kotúče (Obr. 8, 2 – 3) a dva ploché vyhladené kamienky (Obr. 8, 4 – 5), ktoré pravdepodobne mohli tiež slúžiť ako hracie kamene.

Počas Noci múzeí a galérii 17. mája 2025 pripravujeme aktivitu Hračkárstvo U slimáka Kamila, kde môžete tieto kamene uvidieť vystavené ako súčasť prezentácie starých hier. Rovnako si počas tejto aktivity môžete skúsiť zaspomínať a zahrať hry, ktoré boli súčasťou vášho detstva alebo detstva vašich rodičov a starých rodičov.

Mgr. Tomáš Dragun, PhD.

Obr. 1 – Sada najstarších dochovaných hracích figúrok z lokality Başur Höyük (dnešné Turecko) (Zdroj:https://web.archive.org/web/20140214203846im_/http://static.ddmcdn.com/gif/1.gaming-stones.jpg; cit. 13.5.2025)

Obr. 2 – Zrekonštruovaná staroegyptská hra senet vyrobená z dreva a fajansy pochádzajúca z obdobia Novej ríše; Metropolitné múzeum v New Yorku (Zdroj: https://otagomuseum.nz/assets/Uploads/_resampled/FillWzE5MjAsMTA4MF0/FIG1SENET.jpg; cit. 13.5.2025)

Obr. 3 – Maľovaný reliéf z hrobky Nefertari manželky faraóna Ramesseho II. v Údolí Kráľov v Egypte. Znázorňuje Nefertari ako hrá senet (Zdroj: https://media.sciencephoto.com/image/c0277998/800wm/C0277998-Relief_of_Nefertari_Playing_Chess.jpg; cit. 13.05.2025)

Obr. 4 – Stolová hra z Uru; Britské múzeum v Londýne (Zdroj: https://www.britishmuseumshoponline.org/media/catalog/product/cache/e4643df76c5c8285432113ad5019f481/r/8/r84940_4.jpg; cit. 13.05.2025)

Obr. 5 – Mramorová hracia doska na hru ludus duodecium scriptorum nájdená v antickom meste Afrodisias v dnešnom Turecku (Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/Roman_Game_of_12_Lines_Board_-_Aphrodisias.jpg/1280px-Roman_Game_of_12_Lines_Board_-_Aphrodisias.jpg; cit. 13.05.2025)

Obr. 6 – Hracia plocha rímskej Hry na mlyn vyrytej do podlahy pri Diocletianovom mauzóleu v Splite (Zdroj: http://blog.gsmbristol.org/wp-content/uploads/2021/04/Nine-Mens-Morris-on-the-floor-of-the-platform-between-the-bell-tower-and-the-dome-of-Diocletians-mausoleum-in-Split-Croatia-Photo-June-29-2009-by-Helen-Goodchild-1-1024×768.jpg; cit. 13.05.2025)

Obr. 7 – Zachovaná drevená hracia doska s hracími kameňmi na hru ludus latrunculorum pochádzajúca z germánskeho kniežacieho hrobu z Popradu-Matejoviec, Podtatranské múzeum v Poprade ( Zdroj: https://www.lovecpokladu.cz/img/2018/gm4pro/rimska-deska-4.jpg; cit. 13.05.2025)

Obr. 8 – Hracie kamene z fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre: 1 – Veľký Cetín; 2 – 5 – Párovské Háje; materiál – 1 – sklo; 2 – 3 – keramika; 4 – 5 – kameň (Foto: Ponitrianske múzeum v Nitre)

Použitá literatúra:

Amstler, G. 1993. Spiel mit, Penelope ! Spiele und Spielzueg der Antike. Graz : Landesmuseum Joanneum, 1993.

Bell, R. C. 1979. Board and Table games from many civilizations. New Yor: Dover Publications, 1979.

Bíró, M.T. 1995 The bone objects of Roman collection. In Catalogi Musei nationalis hungarici. Series Archaeologica II, Budapest: Printing Office of Hungrarian National Museum, 1995. s. 52 – 63

Crist, W. 2019. Passing from the Middle to the New Kingdom: A Senet Board in the Rosicrucian Egyptian Museum. In: The Journal of Egyptian Archaeology. 105/1. 2019, s. 107 – 113.

Depaulis, T. 2020. Board Games Before Ur?. In: Board Game Studies Journal. 14/1. 2020, s. 127 – 144.

Donovan, T. 2017. It’s all a game : the history of board games from Monopoly to Settlers of Catan (First ed.). New York: Thomas Dunne Books. 2017.

Finkel, I. L. 2007a. On the Rules for the Royal Game of Ur. In: Finkel, Irving L. 2007. Ancient Board Games in Perspective | Papers from the 1990 British Museum colloquium, with additional contributions. London: British Museum Press, 2007. s. 16 – 32.

Finkel, I. L. 2007b. Ancient Board Games in Perspective | Papers from the 1990 British Museum colloquium, with additional contributions . London: British Museum Press, 2007.

Konstantakos, I. M. 2022. Board Games in Ancient Fiction: Egypt, Iran, Greece. In: Board Game Studies Journal. 16/1. 2022. 449 – 490.

Krupa, V./Klčo, M. 2015. Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží. Piešťany: Balneologické múzeum, 2015.

Meller, H. 2001. Schönheit, Macht und Tod. 120 Funde aus 120 Jähren Landesmuseum für Vorgeschichte Halle: Begleiband zur Sonderausstellung vom 11. Dezember bis 28. April 2002 im Jähren Landesmuseum für Vorgeschichte Halle. Halle (Salle): Landesamt für Archäologie, Landesmuseum für Vorgeschichte, 2001.

Pfahl, S. F. 2000. Römische Spielzeug im Rheinischen Landesmuseum Trier. Trier: Rheinisches Landesmuseum, 2000.

Piccione, P. A. 1980. In Search of the Meaning of Senet. In: Archaeology 33. 1980, s. 55 – 58.

Reiche, A. 1984. Römische Kinder- und Gesellschaftsspiele. Aalen: Limesmuseum, 1984.

Sebbane, M. 2001. Board Game from Canaan in the Early and Intermediate Bronze Ages and the Origin of the Egyptian Senet. In: Tel Aviv. 28/2. 2001, s. 213 – 230.

De Voogt A./Dunn-Vaturi, A.-E./Eerkens, J. W. 2014. Cultural Transmission in the Ancient Near East: Twenty Squares and Fifty-Eight holes. In: Journal of Archaeological Science. 40/4. 2014, s. 1715 – 1730.

Internetové zdroje:

https://web.archive.org/web/20140214203403/http://news.discovery.com/history/archaeology/oldest-gaming-tokens-found-130814.htm (cit. 11. 05. 2025)

https://www.nbcnews.com/sciencemain/oldest-known-gaming-tokens-dug-bronze-age-turkish-graves-6C10920354 (cit. 11. 05. 2025)

https://media.sciencephoto.com/image/c0277998/800wm/C0277998-Relief_of_Nefertari_Playing_Chess.jpg (cit. 13.05.2025)

https://www.britishmuseumshoponline.org/media/catalog/product/cache/e4643df76c5c8285432113ad5019f481/r/8/r84940_4.jpg (cit. 13.05.2025)

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/Roman_Game_of_12_Lines_Board_-_Aphrodisias.jpg/1280px-Roman_Game_of_12_Lines_Board_-_Aphrodisias.jpg (cit. 13.05.2025)

http://blog.gsmbristol.org/wp-content/uploads/2021/04/Nine-Mens-Morris-on-the-floor-of-the-platform-between-the-bell-tower-and-the-dome-of-Diocletians-mausoleum-in-Split-Croatia-Photo-June-29-2009-by-Helen-Goodchild-1-1024×768.jpg (cit. 13.05.2025)

https://www.lovecpokladu.cz/img/2018/gm4pro/rimska-deska-4.jpg (cit. 13.05.2025)

[1] https://web.archive.org/web/20140214203403/http://news.discovery.com/history/archaeology/oldest-gaming-tokens-found-130814.htm (cit. 11. 05. 2025); https://www.nbcnews.com/sciencemain/oldest-known-gaming-tokens-dug-bronze-age-turkish-graves-6C10920354 (cit. 11. 05. 2025)

[2] Piccione1980,55 – 58.

[3] Sebbane 2001, 213 – 230.

[4] Crist 2019, 107; Piccione 1980, 54.