späť
Dňa 17. mája 2025, počas podujatia Noc múzeí a galérií, sme vyhlásením výsledkov verejného hlasovania o najzaujímavejší vystavený predmet ukončili výstavnú sériu Tajomstvá depozitára. Cieľom výstavy bolo odhaliť návštevníkom zaujímavé zbierkové predmety z depozitárov, ktoré doposiaľ nemali možnosť byť vystavené. Výstava prebiehala od mája 2024 a každý mesiac predstavila jeden nový zbierkový predmet z odborov, ktoré majú v múzeu svoje zastúpenie – história, etnológia, archeológia či prírodné vedy. Počas Noci múzeí a galérií 2025 mohli návštevníci hlasovať za predmet, ktorý ich najviac zaujal. Najväčší počet hlasov získal predmet mesiaca august 2024 – dermoplastický preparát krakle belasej (Coracias garrulus).
Zbierkový fond Ponitrianskeho múzea v Nitre obsahuje bohatú zbierku dermoplastických preparátov vtákov. Veľkú časť z nich do múzea zaobstaral a niekoľké aj sám vypreparoval prvý zoológ Ponitrianskeho múzea v Nitre, Tibor Babó, aktívny v rokoch 1970 až 1985. V zoologickom fonde máme tri dermoplastické preparáty krakle belasej, a to z týchto lokalít: z Lenartoviec v okrese Rimavská Sobota z roku 1968, z Lapáša v okrese Nitra z roku 1970 a z Babindolu, taktiež v okrese Nitra z roku 1973.
Lokality a roky uvádzam zámerne. V prvej polovici 20. storočia bola krakľa belasá rozšírená vo veľkej časti Európy. V druhej polovici minulého storočia však začali jej populácie klesať naprieč všetkými krajinami, kde sa doposiaľ vyskytovala. Pokles početnosti na Slovensku bol najintenzívnejší v 60. rokoch. Takmer na celom území našej krajiny došlo k vymiznutiu kraklí. Aj napriek klesajúcemu trendu však máme dôkazy, že tento druh sa v danom období vyskytoval vo vyššie spomenutých lokalitách.
Začiatkom 21. storočia bol zaznamenaný už len ojedinelý výskyt z viacerých lokalít juhozápadného a juhu stredného Slovenska. V roku 2011 na Slovensku nehniezdil žiadny pár, a tak sa krakľa zaradila medzi vyhynuté hniezdne druhy SR.
Jedinečný zlom nastal až po desaťročí, v roku 2020, keď ornitológovia pozorovali na území Slovenska šesť hniezdiacich párov, z ktorých štyrom sa podarilo odchovať mláďatá. K návratu tohto drahokamu medzi vtákmi prispeli ornitológovia inštaláciou špeciálnych búdok. Zo šiestich pozorovaných párov iba jeden využil prirodzenú dutinu, zvyšných päť párov na hniezdenie použilo práve tieto namontované búdky.
Krakľa belasá patrí do radu krakľotvaré, z ktorého sa na Slovensku vyskytujú ešte dva druhy – rybárik riečny a včelárik zlatý. Z čeľade krakľovité je krakľa belasá jediným európskym druhom.
Krakľa belasá je stredne veľký vták. Veľkosťou tela pripomína sojku. Hlavu, hruď a spodnú časť tela má sýto modrozelenú až tyrkysovú. Chrbát je hnedý a letky sú čiernohnedé. Chvost má krátky, tmavomodrej farby. Má silný, mierne zahnutý čierny zobák. Medzi samcami a samicami nie sú výrazné farebné rozdiely, samice sú o niečo svetlejšie. Sfarbenie mladých vtákov je matnejšie. S inými druhmi vtákov na Slovensku je krakľa belasá nezameniteľná.
Krakľa je sťahovavá. Prilieta k nám ako jeden z posledných vtákov – koncom apríla až začiatkom mája a pobudne len veľmi krátko – do septembra. Počas svojej migrácie musí prekonať obrovské vzdialenosti. Krakle sa často zastavujú na miestach s dostatkom potravy. Po dvojmesačnom odpočinku na stepiach južnej časti Afriky sa vydávajú na spiatočnú cestu. Na tej sa už nezastavujú, ponáhľajú sa do rodnej zeme, kam ich ženie hniezdny pud.
Hniezdeniu predchádzajú pôvabné svadobné tance samcov. Hniezdia v stromových dutinách po ďatľoch. Samica máva do roka jednu znášku, ktorú tvorí dva až päť čisto bielych, lesklých vajec. Samica ich kladie každý druhý deň – mláďatá sú rôzne staré a môže sa stať že starší súrodenci zamedzia mladším prístup k potrave. Počas zahrievania znášky, ktoré trvá 17 – 25 dní, sa rodičia striedajú. Mláďatá sú v hniezde kŕmené 25 – 30 dní a rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Krakľa belasá sa dožíva veku 10 rokov.
Medzi jej potravu patrí väčší hmyz (kobylky, lúčne koníky, svrčky, vážky, medvedíky, chrobáky), ktorého je v máji už dostatok. Okrem hmyzu sa však v jej potrave môžu nájsť aj jašterice, žaby či dokonca drobné hlodavce. Nestráviteľné časti potravy sú vyvrhované v podobe vývržkov, tak ako je to u sov či dravcov. Na korisť striehne z vyvýšeného miesta. Dlhé a široké krídla umožňujú krakli loviť priamo za letu. Po zemi sa pohybuje veľmi málo, pretože má krátke nohy. Ani po vetvách stromu neskáče ako iné vtáky.
Na Slovensku hniezdi do výšky 300 m n. m. Obýva otvorenú krajinu so skupinami stromov. Je závislá od chemicky neošetrených pasienkov.
Krakľa belasá je na Slovensku zákonom chránená, tak ako všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich u nás. Jej spoločenská hodnota je 30 000 € za jedinca. Zároveň je aj druhom európskeho významu. V slovenskom Červenom zozname je zaradená medzi kriticky ohrozené druhy (CR).
Článok o krakli belasej je aktuálny ešte z jedného dôvodu. Krakľa belasá sa stala Vtákom roka 2025. Vtáka roka určujú slovenskí ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Táto kampaň má za úlohu širokej verejnosti pripomenúť, aká dôležitá je ochrana niektorých vtáčích druhov. Pevne verím, že aj tento článok prispeje ku zvýšeniu povedomia o vzácnosti krakle belasej a o dôležitosti ochrany tohto druhu.
Mgr. Miroslava Komorová
Použitá literatúra:
Hanzák, J. a Hudec, K. Světem zvířat. Díl II. Ptáci 2. část Praha, s. 1963. s. 110 – 113.
Hudec, K. Fauna ČSSR. Ptáci 3/I Praha: Academia, 1983. s. 158 – 166.
Mirko, B. a Fargašová, A. Veľkosť a štruktúra domovských okrskov krakle belasej (Coracias garrulus l. 1758) poslednej známej reliktnej populácie na Slovensku. In: Acta Environmentalica Universitatis Comenianae(Bratislava) 18, 2, 2010. s. 5 – 16.
Mirko, B. Hniezdenie a výskyt krakle belasej (Coracias garrulus) na juhozápadnom Slovensku v rokoch 2007–2011. In: Tichodroma 23, 2011. s. 13 – 20.
Korytár, Ľ. Krúžkovanie a skúsenosti s odchytom vtáctva v Topoľčiankach v roku 2011. In: VTÁKY – leto 2012, ročník 7, číslo 2. s. 14.
Internetové zdroje:
https://www.enviroportal.sk/clanok/vtakom-roka-2025-je-krakla-belasa-drahokam-nasej-polnohospodarskej-krajiny (cit. 28. 05. 2025).
