Oživená hlina

Praveké umenie je spojené s lovecko-magickými a kultovými zvykmi aj nevyhnutnou snahou o udržanie života a rozmnoženie rodu. Doklady formovania hliny výnimočne nachádzame už u paleolitického človeka aj pred viac ako 20 000 rokmi. Výnimočne dokázal formovať hlinu do rozličných podôb, stvárňoval ženy, matky, symbolicky zobrazoval zdroj života v podobe trojuholníkovitých idolov (ženského lona). Uplynuli ďalšie tisícky rokov, kým sa začala hlina využívať pravidelne a mnohostranne. V mladšej dobe kamennej (neolite) prišlo k zásadnej zmene asi v 9. -7. tisícročí pred Kr. v krajinách Blízkeho východu, keď ľudia začali budovať trvalé osady, uvedomele pestovať poľnohospodárske plodiny, chovať dobytok a vyrábať dokonalejšie kamenné nástroje. V tom čase došlo aj k zrodu hrnčiarstva. Postupne prenikli tieto výdobytky najstarších roľníckych civilizácií cez územia Balkánskeho polostrova na západ a v 6. tisícročí pred Kr. sa udomácnili aj u nás.

Expozícia Ponitrianskeho múzea v Nitre Skvosty dávnovekého Slovenska, ktorá vznikla v r. 1993 v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV, dáva návštevníkom možnosť uvidieť tie najvzácnejšie a najexkluzívnejšie hlinené výtvory – svedectvá hrnčiarov dôb dávno minulých.

Zvláštne miesto v neolitickej keramike prináleží antropomorfným a zoomorfným nádobám vytvarovaným do ľudskej alebo zvieracej podoby. Ide o štylizované aplikácie častí ľudského alebo zvieracieho tela na nádobe, alebo aj celé nádoby, ktoré svojím tvarom pripomínajú zviera či človeka. Známe sú z niekoľkých neolitických osád juhozápadného Slovenska. Zvlášť pozoruhodné sú nálezy zo sídliska v Blatnom (okr. Senec). Ide o antropomorfnú nádobku na podstavci v podobe štylizovaných ľudských chodidiel, na ktorej je zdôraznená ľudská tvár s reliéfne vyznačeným obočím, nosom a jednoduchými ryhami stvárňujúcimi oči a ústa. Jej zadná časť je zdobená rytým ornamentom, hrubými ryhami.

Blatné (okr. Senec), nádoba „s ľudskou tvárou“

Na inom nevšednom tvare z tej istej lokality upútavajú pozornosť štylizované ľudské nohy s vyznačenými prstami a plasticky stvárneným mužským pohlavím.

Blatné (okr. Senec), nádoba stvárňujúca muža

Práve to je výnimočné, že ide o vyobrazenie muža. Väčšina iných antropomorfných nálezov tohto typu zvyčajne znázorňuje ženy. Oba tieto nálezy vytvorili anonymní majstri z prostredia želiezovskej kultúry konca 6. a začiatku 5. tisícročia pred Kr.  O čosi mladšie sú unikátne vázy a džbánok lengyelskej kultúry (5. tisícročie pred Kr.) zo Svodína (okr. Nové Zámky). Dve jedinečne sformované nádoby majú plasticky vymodelované ľudské ruky vo vztýčenej polohe, tzv. adoračnom geste. Na jednej z nich sú ruky ukončené prstami a na druhej malými nádobkami, v ktorých dozaista boli nejaké atribúty súvisiace s kultovými obradmi. Hlava je len naznačená miernym vydutím v hornej časti na hrdle nádoby. Pozoruhodné je vyobrazenie dobového účesu červenou a čiernou farbou. Strednú časť medzi štylizovanými hornými končatinami zdobia dva malé bradavkovité výčnelky, znázorňujúcie prsia.

Svodín (okr. Nové Zámky), unikátne nádoby zobrazujúce ženy v adoračnom geste

Tretia, výrazne menšia nádobka v podobe sediacej ženy zo Svodína je v podstate džbánok s pridanými atribútmi – pokrčenými ľudskými nôžkami s priehlbinami na „stehnách“ a prsovitými výčnelkami v hornej časti vydutia.

Svodín (okr. Nové Zámky), džbán v podobe sediacej ženy

V tvorbe pravekých umelcov má svoje významné zastúpenie aj hlinená antropomorfná a zoomorfná plastika. Z prostredia kultúry s lineárnou keramikou (6. tisícročie pred Kr.) pochádza hlinená zvieracia plastika z Bíne (okr. Nové Zámky). Jej povrch zdobí rytý meandrovitý motív. V strede chrbta sú zreteľné stopy po odlomenej časti, možno nádoby alebo ďalšej sošky.

Bíňa (okr. Nové Zámky), zvieracia plastika

Nemenej vzácna je aj soška ženy z Malých Vozokan nesúca misu.

Malé Vozokany (okr. Zlaté Moravce), soška ženy nesúca misu

Súvisí so želiezovskou skupinou, ktorej nositelia sídlili u nás v mladšej dobe kamennej. Jedinečným objektom vo výtvarnom prejave je voz so záprahom dobytka, ktorý je v našom prostredí dokumentom doby aj ekonomického pokroku obdobia eneolitu z bolerázskej skupiny (4. tisícročie pred Kr.). Našiel sa v Radošine (okres Topoľčany).  Voz má tvar štvorhrannej nádoby a na jej čelnej strane je vytvarovaný pár hovädzieho dobytka.

Radošina (okr. Topoľčany), nádoba – voz so záprahom dobytka

Nádoby stvárňujúce človeka alebo zviera, aj voľná plastika odzrkadľujú náboženské predstavy mladšej a neskorej doby kamennej a spájajú sa s rôznymi obradmi a rituálmi, ktoré mali priaznivo pôsobiť na „božstvá“, získať si ich náklonnosť. Existoval kult ženy – matky, symbolu plodnosti a úrodnosti. Predpokladajú sa ceremónie na privolanie dažďa, zabezpečenia vlahy a úrodnosti. S kultom plodnosti súviseli aj sošky býkov a časté aplikácie býčích hláv a rohov na neolitických nádobách.

Autorka textu: Jaroslava Ruttkayová
Zbierkový fond Ponitrianske múzeum v Nitre a Archeologický ústav SAV, v. v. i.

Späť na blog

Deň s Valentinom Horbom | Tvorivá dielňa a beseda

Deň s Valentinom Horbom | Tvorivá dielňa a beseda

Valentin Horba, talentovaný český maliar, ktorého niektorí prirovnávajú dokonca k Jozefovi Ladovi, zavíta do Múzea v Zlatých Moravciach v piatok…

Svetový deň vtáctva

Svetový deň vtáctva

Dátum 1. apríl si väčšina ľudí spája so žartmi, avšak tento rok je spojený aj s vodou nakoľko na tento deň…

Zlatomoravecké utorky

Zlatomoravecké utorky

Aj v roku 2024 pokračujeme v cykle prednášok, ktorý je venovaný významným momentom z dejín Zlatých Moraviec, mestu s bohatou…

Súťaž #rodmigazzi

Súťaž #rodmigazzi

ZAPOJ SA DO SÚŤAŽE A HRAJ O ATRAKTÍVNE CENY! Je to naozaj jednoduché! 📍Súťaž je určená pre užívateľov Facebooku alebo…

Štefánikova trieda č.1 info@muzeumnitra.sk +421 37 651 00 00